Vedcov desí aktivita známej „zombie sopky“. Jej výbuch by mal drastické následky, varujú
Vedci upozorňujú na možný blížiaci sa výbuch sopky Uturuncu v Bolívii, ktorá sa prezýva aj ako „zombie sopka“.
Vedci upozorňujú na možný blížiaci sa výbuch sopky Uturuncu v Bolívii, ktorá sa prezýva aj ako „zombie sopka“. Viac ako 6 000 metrov vysoký stratovulkán vykazuje známky prichádzajúcej erupcie už niekoľko desaťročí, čo zarazilo mnoho vedcov. Na konci apríla však vulkanológovia konečne popísali, prečo to tak je a čo by jej prípadný výbuch spôsobil.
Sopka Uturuncu v Andách v Bolívii vykazuje známky blížiacej sa erupcie, ktorá by mala drastické dopady. Naposledy vybuchla pred 250 tisíc rokmi, už niekoľko desaťročí je ale permanentne aktívna, preto sa prezýva ako „spiaca“ alebo tiež „zombie sopka“. Vedci zaznamenávajú zvýšenú seizmickú aktivitu a emisie plynov, čo vyvoláva obavy z možnej erupcie, informuje CNN Prima News.
Vedci varovali, že Uturuncu sa nachádza neďaleko hneď od troch miest a jej erupcia by mohla spôsobiť rozsiahle škody a vážne ohroziť život jej obyvateľov. Láva by pohltila nielen blízke mestá, ale sopečný popol by sa mohol rozšíriť po Bolívii, Argentíne a Čile.
Sopka je navyše situovaná približne v polovici cesty medzi dvoma juhoamerickými metropolami – bolívijským La Paz a Santiagom de Chile. To by mohlo spôsobiť vážne problémy v logistike.
Nepokoj vedcov spôsobila deformácia terénu sopky do takzvaného „sombrera“, kedy sa terén uprostred krátera dvíha, zatiaľ čo okolité oblasti klesajú. Tím vedcov z britskej Oxfordskej univerzity na konci apríla zverejnil správu, čím je aktivita sopky spôsobená. Podľa nich je príčinou pohyb horúcich kvapalín a plynov pod kráterom, ktorý sedí nad najväčším známym vrecom magmy v zemskej kôre.
Konečne je viac opísaná aktivita známej „zombie sopky“
V okolí sopky bolo v poslednej dobe zaznamenaných viac ako 1 700 zemetrasení. To vedcov viedlo k tomu, aby sa dôkladne zaoberali tým, či by sa Uturuncu mohla v blízkej dobe prebudiť.
Výskumný tím využil seizmickú tomografiu a špeciálnu techniku, aby vytvoril 3D model popisujúci situáciu vo vnútri sopky. Ich analýza odhalila možné cesty, kadiaľ sa horúce kvapaliny pohybujú nahor a v akých miestach sa pod kráterom zhromažďujú plyny. Práve to spôsobuje zdvíhanie povrchu zeme v strede sopky.
„Tieto zistenia by mohli byť aplikované na viac ako 1 400 potenciálne aktívnych sopiek a na desiatky sopiek, ako je Uturuncu, ktoré nie sú považované za aktívne, ale vykazujú známky života – ďalšie potenciálne ‚zombie' sopky,“ uviedol spoluautor štúdie Matthew Pritchard z Cornell University. Doplnil však, že šance na erupciu sopky Uturuncu sú stále nízke.
Sopka Uturuncu dosahuje výšku približne 6008 metrov a je jedným z najvyšších vrcholov v Andách. Od roku 1992 zaznamenávajú vedci pomalé, ale stále dvíhanie zeme v jej okolí, čo naznačuje pohyb magmy pod povrchom. Jej okolie je súčasťou takzvaného „Altiplano-Puna magmatického systému“, jedného z najväčších vulkanických systémov na svete.
