Vedeli ste, že sneh nie je zamrznutá voda alebo že bez špiny nie je sneh? Ďalšie zaujímavosti o snehu sa dozviete v našom článku. Ktoré z nich vás prekvapia?
Zima a sneh jednoducho patria k sebe. Sneh a sneženie ako také vždy ľudí fascinovalo. Prinášame vám 8 faktov o snehu, ktoré ste (možno) doteraz nevedeli.
Snehové vločky vznikajú priamo z vodnej pary v oblakoch. Tento proces sa tiež nazýva resublimácia. Vločky sa preto nikdy nedostanú do tekutého stavu, pokiaľ sa neroztopia tesne predtým, ako sa dostanú na zem.
Padanie snehu nie je bez zvuku. Pri hustom snežení bez silného vetra sa hlasitosť padania snehových vločiek pohybuje okolo 10 decibelov, niekedy je to aj viac. Táto hlasitosť zodpovedá hlasitosti dýchania.
Nie všetky snehové vločky sú rovnaké, pretože tvar snehových kryštálov do veľkej miery závisí od teploty v oblaku. Ľadový kryštál s priemerom jeden milimeter sa skladá z približne 100 biliónov molekúl vody. Pravdepodobnosť, že dve snehové vločky majú rovnaký tvar, je teda nekonečne malá.
Na vytvorenie bielej vločky sú vo vzduchu potrebné tzv. aerosóly. Zjednodušene povedané, ide o drobné čiastočky nečistôt a prachu. Ak je dostatočne chladno a vlhko, molekuly vody okolo týchto kryštalizačných jadier zamrznú.
Najväčšia snehová vločka, aká bola kedy nameraná, merala nepredstaviteľných 38 centimetrov v priemere a bola pozorovaná v Montane v USA v roku 1887.
Vedeli ste, že pod snehovou pokrývkou je výrazne teplejšie ako na povrchu snehu? Predstavte si také iglu. Ak je vonku -30 °C, teplota vo vnútri snehu je -10 °C.
V zasneženom prostredí sú všetky zvuky tlmenejšie, keďže sneh pôsobí aj ako tlmič zvuku. Môžu za to vzduchové kapsy medzi snehovými kryštálmi, ktoré pohlcujú zvuk z okolia.
Umelý sneh (nazývaný aj technický) sa nedá porovnať so skutočnými kryštálmi z neba. Umelý sneh vzniká, keď rozprášené kvapôčky vody zamrznú vo vzduchu. Pravý sneh sa však na vodu nikdy v oblakoch nepremení.