Veľké permské vyhynutie. Peľové zrno pomohlo vysvetliť, prečo to bolo také katastrofálne

V histórii našej planéty došlo k niekoľkým vyhynutiam živočíchov a rastlín. Jedným z najznámejších prípadov je veľké kriedové vymieranie, približne pred 66 miliónmi rokov. 

Zo zemského povrchu zmizli až tri štvrtiny druhov vrátane dinosaurov. Uvedený peľ pochádza ešte zo staršieho obdobia, asi 250 miliónov rokov. Bolo to v čase tzv. permského vymierania. Podľa odborníkov mohlo v tomto období vyhynúť až 80 % všetkých morských a suchozemských druhov.

Katastrofálny vplyv na rastliny

V štúdii, ktorá nedávno uzrela svetlo sveta vo vedeckom časopise Science Advances, vedci opísali prácu na novej metóde výskumu pomocou laserového lúča. Pomocou neho dokázali analyzovať zloženie drobných zrniek s priemerom rovnajúcim sa polovici šírky ľudského vlasu. Ako uviedli vo vyhlásení, materiál sa našiel na skalách v južnom Tibete.

Vedci zdôraznili, že rastliny potrebujú slnečné svetlo na rast a produkciu energie. Potrebujú tiež mechanizmus, ktorý dokáže blokovať nadmerné škodlivé UV-B žiarenie. Toto žiarenie je škodlivé nielen pre nás, ale aj pre rastliny.

Dokáže meniť chemické zloženie svojich zlúčenín a vyrábať vlastné látky na ochranu pred slnkom, vysvetlil Barry Lomax, profesor paleobiológie a jeden zo spoluautorov článku. Dodal, že vo vonkajšom plášti peľu sa nachádzajú ochranné látky (fenolové látky), ktoré pôsobia ako filtre proti UV žiareniu. Chránia tak citlivé bunky pred poškodením.

V tomto prípade zvýšené žiarenie „rastliny nezabilo úplne, ale znížilo ich schopnosť vykonávať fotosyntézu, čím sa stali časom neplodnými". Vedec tiež dodal: „Vtedy došlo k vyhynutiu spôsobenému nedostatkom reprodukcie, a nie UV-B žiarením, ktoré by rastliny okamžite usmrtilo. "

Geologická príčina

Odborníci dlho špekulovali o tomto vyhynutí a tvrdili, že bolo skôr reakciou na „paleoklimatickú núdzu" než na dopad asteroidu. Za najpravdepodobnejšiu príčinu jeho vzniku sa považujú erupcie sibírskych pascí. Ide o najväčšie lávové čiapky na zemskom povrchu, ktoré sa vytvorili v období fanerozoika.

Podľa vedcov sa pri tejto katastrofe uvoľnilo obrovské množstvo uhlíka, ktoré bolo ukryté hlboko v zemskom vnútri. Jeho vstup do zemskej atmosféry prispel ku kolapsu ozónovej vrstvy a v konečnom dôsledku ku globálnemu otepľovaniu.

Vedci tiež objavili súvislosť medzi UV-B žiarením a zníženou biodiverzitou hmyzu. Počas permského globálneho vymierania, ktoré pravdepodobne trvalo niekoľko desiatok tisíc rokov, sa životné prostredie zvierat stalo veľmi náročným. Zmeny v chemickom zložení rastlín ešte viac sťažili prežitie bylinožravcov.

Lomax dodal: „Rastliny sa mohli stať menej chutnými a stráviteľnými pre bylinožravce. Keďže obsahovali menej dusíka, prestali byť dostatočne výživné pre hmyz, ktorý ich konzumoval. To môže vysvetľovať, prečo populácie tejto skupiny živočíchov počas tohto úhynu prudko poklesli. Hmyz počas masových vymieraní často vyviazol bez ujmy."