Vesmír možno ukázal niečo, čo sme ešte nikdy nevideli
Astronómovia zaznamenali mimoriadne vzdialenú kozmickú explóziu, ktorá spájala znaky supernovy aj kilonovej, mohla viesť k vzniku najťažších prvkov ako zlato či urán a podľa vedcov môže ísť o vôbec prvý pozorovaný prípad takzvanej superkilonovej, javu, ktorý doteraz existoval len v teoretických modeloch.
Astronómovia zaznamenali mimoriadne vzdialenú kozmickú explóziu, ktorá spájala znaky supernovy aj kilonovej, mohla viesť k vzniku najťažších prvkov ako zlato či urán a podľa vedcov môže ísť o vôbec prvý pozorovaný prípad takzvanej superkilonovej, javu, ktorý doteraz existoval len v teoretických modeloch.
Astronómovia nedávno zaznamenali jav, ktorý môže prepísať učebnice astrofyziky. Vo vzdialenom vesmíre sa odohrala explózia tak výnimočná, že ju vedci zatiaľ poznali len z teórie. Nazvali ju superkilonová a ak sa jej existencia potvrdí, pôjde o prvý zdokumentovaný prípad v histórii.
Aby sme pochopili, prečo je to také dôležité, treba sa najprv pozrieť na to, ako vznikajú prvky, z ktorých je postavený svet okolo nás.
Keď hviezdy vyrábajú atómy
Masívne hviezdy na konci svojho života explodujú ako supernovy. Tieto obrovské výbuchy rozptyľujú do vesmíru prvky ako uhlík či železo. Bez nich by neexistovali planéty, a ani my.
Existuje však aj iný, oveľa zriedkavejší typ explózie – kilonová. Tá nastáva vtedy, keď sa zrazia dve neutrónové hviezdy, teda extrémne husté pozostatky po supernovách. Práve pri týchto zrážkach vznikajú najťažšie prvky vo vesmíre, napríklad zlato či urán.
Znie to dramaticky, ale realita je ešte zaujímavejšia. Doteraz sa astronómom podarilo spoľahlivo zachytiť iba jednu jedinú kilonovú. Stalo sa to v roku 2017 a udalosť dostala označenie GW170817.
Zvláštny signál z hlbín vesmíru
V auguste 2025 zaznamenali detektory gravitačných vĺn LIGO v USA a Virgo v Taliansku nový, neobvyklý signál. Pochádzal zo vzdialenosti približne 1,3 miliardy svetelných rokov a naznačoval zrážku dvoch veľmi kompaktných objektov.
Udalosť dostala názov AT2025ulz a okamžite pritiahla pozornosť vedcov po celom svete. Jej správanie totiž nápadne pripomínalo kilonovú z roku 2017. Svetelný záblesk rýchlo zoslabol a žiaril najmä v červených vlnových dĺžkach. Presne tak, ako keď vznikajú ťažké prvky.
Lenže tu sa objavil problém. Niečo tam totiž nesedelo.
Pri ďalších meraniach astronómovia zistili výraznú prítomnosť vodíka. To je typický znak supernovy, nie kilonovej. Inými slovami, udalosť AT2025ulz nevyzerala ani ako klasická supernova, ani ako bežná kilonová.
Práve tu sa zrodila myšlienka superkilonovej – výbuchu, pri ktorom najprv exploduje hviezda ako supernova a následne dôjde k zrážke novovzniknutých neutrónových hviezd. Výsledkom je mimoriadne komplexný a silný jav, aký sme doteraz len predpokladali.
Ako by mohla superkilonová vzniknúť?
Podľa jednej z hypotéz mohla supernova vytvoriť dve neutrónové hviezdy, ktoré sa takmer okamžite zrazili. Zvyšky po supernove mohli čiastočne zakryť samotnú kilonovú, čo by vysvetľovalo, prečo bol signál taký odlišný od toho z roku 2017.
Detektory dokonca zaznamenali neutrónovú hviezdu s hmotnosťou menšou než Slnko, čo celý scenár ešte viac podporuje.
Vedci sú opatrní. Na definitívne potvrdenie superkilonovej budú potrebné ďalšie pozorovania podobných udalostí. No aj bez toho ide o objav, ktorý posúva hranice nášho poznania.
Ako povedala hlavná autorka výskumu, astronomka Mansi Kasliwalová: „Nie sme si istí, že sme našli superkilonovú, ale aj tak je toto pozorovanie mimoriadne inšpirujúce.“
