Vesmírne varovanie: K Zemi mieri asteroid, k zrážke by mohlo dôjsť na Valentína 2046

Astronómovia z NASA upriamili svoju pozornosť na nový vesmírny objekt, ktorý by mohol v budúcnosti poriadne zamiešať kartami. Novoobjavený asteroid s označením 2023 DW má podľa aktuálnych trajektórií šancu na stret s našou planétou presne 14. februára 2046.

Tento objekt, ktorý dosahuje veľkosť približne olympijského bazéna, je momentálne jediným telesom na známej Turínskej stupnici rizika, ktorému prislúcha stupeň 1 – všetky ostatné sledované objekty majú nulu.

Šanca kolízie je 1 ku 560

Hoci odborníci z Laboratória prúdového pohonu (JPL) upokojujú verejnosť, že riziko priameho zásahu zostáva na úrovni 1 k 560 a pravdepodobnosť zrážky je tak stále mimoriadne nízka, objekt podrobne monitorujú.

Ak by však k nárazu predsa len došlo, teleso tejto veľkosti by nespôsobilo globálnu katastrofu podobnú tej, ktorá vyhubila dinosaury, no následky by boli aj tak ničivé. Pre porovnanie, meteorit z Čeljabinska bol polovičný a jeho rázová vlna napriek tomu zranila 1 500 ľudí a vybila okná v okruhu stoviek kilometrov.

Dobrou správou zostáva, že ľudstvo už nie je bezbranné – úspešná misia DART potvrdila, že sme schopní pomocou nárazu sondy zmeniť dráhu nebezpečného asteroidu a efektívne tak odvrátiť hrozbu z hlbín vesmíru.

Čo by sa stalo po náraze na našu planétu?

Ak by asteroid 2023 DW s priemerom približne 50 metrov predsa len zasiahol našu planétu, scenár by pripomínal skôr lokálnu či regionálnu katastrofu než koniec sveta. Rozsah škôd by však dramaticky závisel od toho, či by teleso explodovalo v atmosfére, alebo dopadlo až na zemský povrch.

Väčšina asteroidov tejto veľkosti nedosiahne povrch v celku. Trením o atmosféru sa rozžeravia a pod obrovským tlakom explodujú vo výške niekoľkých kilometrov. Takýto výbuch by uvoľnil energiu porovnateľnú s mohutnou termonukleárnou bombou (odhadom 4 až 10 megaton TNT). Následne by došlo k tlakovej vlne − toto je najnebezpečnejší efekt.

Tlaková vlna z výbuchu by dokázala zrovnať so zemou lesy alebo obytné štvrte v okruhu desiatok kilometrov. Ak by k výbuchu došlo nad husto obývaným mestom, škody na budovách a infraštruktúre by boli devastačné.

Krátko pred výbuchom a počas neho by vznikol intenzívny svetelný záblesk a tepelný impulz, ktorý by mohol zapáliť horľavé materiály a spôsobiť popáleniny ľuďom v priamej viditeľnosti miesta výbuchu.

Ak by bol asteroid z pevného kovu (železo-nikel) a prežil by prelet atmosférou, pri dopade by vytvoril kráter široký približne 1 kilometer a hlboký stovky metrov. Oblasť v bezprostrednom okolí cca 10 až 20 km by bola úplne zdevastovaná vyvrhnutým materiálom a zemetrasením.