Vesmírny kolos mieri k Zemi: Náraz na Valentína by vyvolal globálnu zimu, akú nepamätáme
Na Valentína okolo Zeme v relatívnej malej vzdialenosti preletí asteroid, ktorého priemer NASA odhaduje až na 735 metrov.
Na Valentína okolo Zeme v relatívnej malej vzdialenosti preletí asteroid, ktorého priemer NASA odhaduje až na 735 metrov. Prelety takýto veľkých vesmírnych objektov okolo nás sú pomerne zriedkavé.
NASA upriamila svoju pozornosť na gigantický asteroid, ktorý je viac než dvakrát väčší ako slávny Empire State Building a v týchto dňoch mieri k našej planéte.
Vesmírny kolos s oficiálnym označením 162882 (2001 FD58) je kvôli svojej dráhe a rozmerom zaradený do kategórie potenciálne nebezpečných objektov.
Dopad na Zem je podľa NASA vylúčený
Podľa najnovších výpočtov Centra pre štúdium objektov blízko Zeme (CNEOS) dosiahne tento asteroid svoj najbližší bod k Zemi práve na Valentína, teda 14. februára 2026.
Odhaduje sa, že teleso má priemer približne 735 metrov a v prípade priameho stretu so Zemou by spôsobil katastrofálne škody globálneho rozsahu. Dobrou správou však je, že astronómovia kolíziu vylučujú.
Asteroid preletí v bezpečnej vzdialenosti viac ako 6,4 milióna kilometrov, čo je zhruba 17-násobok vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom. Napriek bezpečnej vzdialenosti mu odborníci priradili index vzácnosti 2, keďže prelety takto veľkých telies v našej blízkosti sa vyskytujú v priemere len raz za rok.
Objekt 2001 FD58 bol objavený už v marci 2001 a jeho aktuálne monitorovanie je súčasťou prísnych protokolov planetárnej obrany NASA.
Čo by sa stalo, ak by asteroid narazil na Zem?
Ak by však došlo ku kolízii s telesom veľkosti asteroidu 2001 FD58, teda vyše 700-metrového kolosu, tak následky by boli katastrofálne a hovorili by sme o regionálnej až kontinentálnej katastrofe.
Samotný náraz by začal oslepujúcim zábleskom, kedy by sa na oblohe objavilo teleso jasnejšie ako Slnko a intenzívne tepelné žiarenie by okamžite zapálilo vegetáciu v okruhu stoviek kilometrov. Nasledovala by ničivá tlaková vlna, ktorá by zrovnala so zemou mestá a vyvolala extrémne silné zemetrasenia, aké ľudstvo v modernej histórii ešte nezaznamenalo.
V prípade dopadu do oceánu by vznikli gigantické vlny tsunami, ktoré by zdevastovali pobrežia všetkých okolitých kontinentov. Najhorší dopad by však pocítila celá planéta v nasledujúcich mesiacoch, kedy by sa do atmosféry dostali milióny ton prachu a síry, čo by zablokovalo slnečné svetlo a vyvolalo tzv. impaktnú zimu s prudkým poklesom teplôt a kolapsom poľnohospodárstva.
Dobrou správou zostáva, že astronómovia v súčasnosti monitorujú dráhy drvivej väčšiny veľkých asteroidov a v prípade reálnej hrozby už disponujeme technológiami, ako je misia DART, ktoré by nám umožnili dráhu telesa včas a bezpečne vychýliť.
