Vesmírny paradox: Zem je dnes k Slnku najbližšie v roku. Prečo je potom taká zima?

Zem sa 3. januára 2026 o 18:15 h nášho času dostane do perihélia, teda bodu svojej dráhy, v ktorom je v danom roku najbližšie k Slnku. Vzdialenosť od stredu Slnka dosahuje približne 147 miliónov kilometrov, čo je najmenej počas celého roka. Napriek tomu sa v Európe, Severnej Amerike či v severnej Ázii nachádzame uprostred zimného obdobia s krátkymi dňami a často mrazivým počasím.

Perihélium je astronomický termín označujúci bod na eliptickej dráhe Zeme, kde je naša planéta Slnku najbližšie. Dráha Zeme totiž nie je dokonalý kruh, ale mierne pretiahnutá elipsa. Počas roka sa tak vzdialenosť Zeme od Slnka mení približne o tri percentá.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že menšia vzdialenosť od Slnka by mala znamenať vyššie teploty. V skutočnosti však ročné obdobia neurčuje to, ako ďaleko je Zem od Slnka, ale sklon zemskej osi. Rotačná os Zeme je naklonená približne o 23,5 stupňa voči rovine jej obežnej dráhy. Práve tento náklon spôsobuje striedanie ročných období.

Počas zimy na severnej pologuli je severný pól odklonený od Slnka. Slnko sa preto pohybuje nízko nad obzorom, jeho lúče dopadajú na povrch Zeme pod malým uhlom a rozkladajú sa na väčšiu plochu. Zároveň sú dni krátke a noci dlhé, čo výrazne znižuje množstvo energie, ktoré povrch počas dňa prijme. Aj keď je Zem k Slnku bližšie, účinok šikmého dopadu lúčov a krátkeho dňa jednoznačne prevažuje.

Rozdiel v samotnej vzdialenosti Zeme od Slnka má na teplotu len druhoradý vplyv

Medzi perihéliom v januári a aféliom, teda bodom najväčšej vzdialenosti v júli, je rozdiel zhruba päť miliónov kilometrov. To predstavuje približne sedem percent priemernej vzdialenosti Zeme od Slnka. Slnečné žiarenie je síce v perihéliu o niečo intenzívnejšie, no v porovnaní s vplyvom sklonu osi ide o efekt, ktorý sa v každodennom počasí prakticky neprejaví.

Situácia je opačná na južnej pologuli. Keď je Zem v perihéliu a sever prežíva zimu, juh je naklonený k Slnku a má leto. V Austrálii, Južnej Amerike či v južnej Afrike vrcholia letné horúčavy práve v období, keď sa v Európe objavuje sneh a mrazy. Južná pologuľa tak počas svojho leta dostáva mierne viac slnečnej energie, keďže sa zhoduje s perihéliom, no ani tam tento rozdiel nehrá rozhodujúcu úlohu.

Perihélium má však jeden jemný, no zaujímavý dôsledok. Podľa Keplerových zákonov sa Zem v perihéliu pohybuje po svojej dráhe rýchlejšie než v aféliu. To znamená, že zima na severnej pologuli a leto na južnej sú v priemere o niekoľko dní kratšie než opačné ročné obdobia. Naopak, severná jar a leto trvajú o niečo dlhšie, pretože Zem sa vtedy pohybuje pomalšie vo väčšej vzdialenosti od Slnka.

Presný dátum perihélia sa z roka na rok mierne mení. Spôsobujú to gravitačné vplyvy Mesiaca a ostatných planét, ako aj postupné posúvanie elipsy zemskej dráhy v priestore. V priebehu 21. storočia sa perihélium zvyčajne vyskytuje medzi 3. a 5. januárom, pričom rozdiely vo vzdialenosti sú v ráde desiatok tisíc kilometrov. Pre bežný život na Zemi sú zanedbateľné, no v presnej astronómii a satelitnej navigácii zohrávajú dôležitú úlohu.

Z pohľadu pozorovateľa je deň perihélia nenápadný. Slnko je na oblohe len nepatrne väčšie než v lete, no ľudské oko tento rozdiel prakticky nedokáže rozpoznať. O tom, či je deň slnečný alebo zamračený, rozhodujú tlakové útvary, oblačnosť a miestne poveternostné podmienky, nie vzdialenosť Zeme od Slnka.

Perihélium je tak každoročne dobrou príležitosťou pripomenúť si, že ročné obdobia nesúvisia s tým, ako ďaleko sme od Slnka, ale s geometriou pohybu Zeme a sklonom jej osi. Aj keď sa teda na začiatku januára nachádzame k Slnku najbližšie, na severnej pologuli vládne zima – a horúce letné dni si musíme ešte niekoľko mesiacov počkať.