Veterné elektrárne pri hraniciach so Slovenskom menia počasie a búrky vraj blokujú. Čo sa skutočne deje?

Aj počas minulého týždňa sme sa mohli stretnúť so situáciou, ktorá sa pomerne často opakuje. Od západu postupoval studený front, na ktorom sa tvorili búrky. V okolí Viedne a viedenského letiska Schwechat boli zaznamenané silné búrky a tie mierili k našim hraniciam.

Vyzeralo to tak, že krajný západ zasiahne pomerne silná búrka, avšak búrky sa na pohraničí rozbili a do hlavného mesta dorazil len silnejší dážď.

Takéto dianie nastáva pomerne často, čo povzbudzuje šíreniu konšpiračných teórii, že za to môže veterné elektrárne na hraniciach v Rakúsku. Môže veterná turbína vo výške niekoľkých metrov ovplyvniť počasie, ktoré sa odohráva vo výške niekoľkých kilometrov?

Veterné turbíny sú veľmi malé na vplyv

Veterná turbína síce pracuje s vetrom, ale iba v najnižšej časti atmosféry. Lopaty sa pohybujú v spodných desiatkach až stovkách metrov nad zemou.

Búrkové oblaky však siahajú do výšky niekoľkých kilometrov. Silné búrky môžu prerásť až do výšok okolo 10 až 20 kilometrov. Ide teda o jav, ktorý je neporovnateľne väčší ako samotná turbína.

Predstava, že rad veterných elektrární dokáže zastaviť búrkový systém, je podobná predstave, že niekoľko ventilátorov pri ceste zastaví prichádzajúci studený front.

Čo veterné elektrárne ale skutočne robia?

Turbíny môžu za sebou vytvárať lokálne vírenie vzduchu. Hovorí sa tomu wake efekt, teda zóna mierne zmeneného prúdenia za turbínou.

Tento efekt je však lokálny a týka sa najmä priestoru v okolí veternej farmy. Nedokáže rozbiť búrku, zastaviť zrážkové pásmo ani zmeniť vývoj počasia nad celým regiónom.

Búrky rozbíjajú Malé Karpaty

Počasie a prichádzajúce búrky tak neovplyvňujú veterné elektrárne na hraniciach, ale v skutočnosti zohráva oveľa dôležitejšiu úlohu reliéf krajiny, najmä Malé Karpaty.

Malé Karpaty síce nie sú vysoké pohorie, no pre búrky v oblasti západného Slovenska predstavujú výraznú prekážku v prúdení. Tiahnu sa od Bratislavy smerom na severovýchod a oddeľujú Záhorskú nížinu od Podunajskej nížiny. Keď sa búrka blíži od západu, často narazí práve na túto orografickú bariéru.

Na náveternej strane pohoria môže vzduch stúpať, čo niekedy búrky dokonca podporí. Problém však nastáva za pohorím, teda na záveternej strane smerom k Bratislave, Pezinku, Sencu či Podunajskej nížine. Tam môže vzduch klesať, mierne sa ohrievať a vysušovať. Takéto prostredie už nie je pre búrku také priaznivé.

Ak búrka nemá dostatok energie, vlhkosti alebo vhodný prísun teplého vzduchu, začne slabnúť.

Búrka totiž nie je len oblak s dažďom. Aby prežila, potrebuje stále nasávať teplý a vlhký vzduch pri zemi. Ak jej Malé Karpaty narušia prízemný prísun vzduchu, zmenia smer prúdenia alebo oddelia búrkové jadro od zdroja energie, búrka sa môže rozpadnúť.

Často sa potom stane, že silnejšia časť zrážok zostane na rakúskej strane alebo na Záhorí, zatiaľ čo do Bratislavy dorazí už len slabý dážď.

Ďalším efektom je, že búrky sa môžu okolo Malých Karpát rozdeliť alebo odkloniť. Jedna časť postúpi severnejšie smerom k Záhoriu a Malackám, iná južnejšie k Podunajskej nížine, no samotné okolie Bratislavy zostane v slabšej zóne. Na radare to potom vyzerá, akoby búrka „preskočila“ hlavné mesto alebo sa rozpadla presne na hraniciach.

Neznamená to však, že Malé Karpaty zastavia každú búrku. Pri silných búrkach, výraznom studenom fronte alebo dobre organizovanom búrkovom systéme dokážu zrážky bez problémov prejsť aj cez západné Slovensko. Ak sú však podmienky len hraničné, aj relatívne nízke pohorie, ako sú Malé Karpaty, môže rozhodnúť o tom, či búrka vydrží, zoslabne alebo sa rozpadne.

Preto nie je potrebné hľadať príčinu vo veterných elektrárňach. Tie môžu ovplyvniť prúdenie iba lokálne v bezprostrednom okolí turbín, no nedokážu blokovať búrkové oblaky vysoké niekoľko kilometrov. O tom, či búrka dorazí do Bratislavy, rozhoduje najmä vlhkosť, instabilita, smer prúdenia, denná doba, frontálne rozhranie a práve reliéf krajiny vrátane Malých Karpát.