VIDEO: Dubaj zažíva PEKLO. Ide o historickú udalosť v počasí. Už sa objavujú aj prvé HOAXY
To, čo sa stalo v Dubaji, nemá obdobu.
To, čo sa stalo v Dubaji, nemá obdobu. V tejto metropole plnej turistov sa doteraz nikdy nestalo, že by tam spadlo toľko zrážok za taký krátky čas. Na druhej strane sa objavujú až aj prvé hoaxy ohľadom toho, čo sa stalo. Aké?
Štátna tlačová agentúra WAM označila utorkový dážď za „historickú udalosť počasia“, ktorá prekonala „všetky zdokumentované udalosti od začiatku zberu údajov v roku 1949“. Búrky s výdatným dažďom zasiahli Dubaj v pondelok večer a za 24 hodín napršalo viac ako 142 milimetrov zrážok. Pre porovnanie: za priemerný rok v Dubaji naprší 94,7 milimetra.
Záplavy podnietili špekulácie, že k potope mohol prispieť tzv. výsev mrakov. Ide o kontroverznú metódu ovplyvňovania počasia, konkrétne lietanie malých lietadiel cez oblaky, ktoré rozptyľujú chemikálie za cieľom umelého vyvolania zrážok.
Odborníci však uviedli, že búrkové systémy, ktoré spôsobili výdatný lejak, boli predpovedané v dostatočnom predstihu a samotné nasávanie mrakov by také extrémne záplavy tak či tak nedokázalo spôsobiť.
No aj napriek vyjadreniu mnohých odborníkov sa začali objavovať konšpirácie o tom, že pred dažďami bolo vykonaných šesť alebo sedem letov s výsevom mrakov, čo následne vyvolalo záplavy v Dubaji.
Odborníci tento hoax vyvracajú
Jeff Masters, meteorológ pre Yale Climate Connections, uviedol, že záplavy v Dubaji spôsobil nezvyčajne silný systém nízkeho tlaku, a netreba za tým hľadať nič iné.
„Nepotrebujete vysievanie mrakov, aby sme vysvetlili rekordnú záplavu v Dubaji,“ povedal Masters a dodal: „Vzhľadom na veľkosť búrky by akékoľvek úsilie o siatie bolo úplne zbytočné.“ Ďalší odborník Steven Siems z austrálskej Monash University súhlasil.
Mnohí z ľudí, ktorí poukazujú na množenie mrakov, sú tiež popierači klimatických zmien, ktorí sa snažia odvrátiť pozornosť od toho, čo sa skutočne deje, uviedli na záver vedci.
Čo je to výsev mrakov?
Metóda modifikácie počasia využíva lietadlá a pozemné delá na vystreľovanie častíc do oblakov, čím sa v oblaku s vodou vytvára viac jadier a priťahuje viac vlhkosti, ktorá následne padá na zem vo forme dažďa alebo snehu.
Zvyčajne sa používa jodid strieborný, ale môže to byť aj suchý ľad či iné látky. Avšak nie je možné vytvoriť vodu z jasného neba bez mrakov. Častice musia byť vystrelené do búrkového mraku, ktorý už zadržiava vlhkosť, aby tieto zrážky mohli spadnúť na zem.
