VIDEO: Na oblohe sa ukázala vesmírna medúza. Čo ju vyvolalo?

Neobvyklý úkaz sa objavil v noci krátko pred pol druhou, približne o 1:26 h, keď nočné kamery zaznamenali na oblohe rozsiahly, modrastobiely oblak s výrazným vejárovitým tvarom. Tento svetelný útvar bol viditeľný naraz z viacerých lokalít, čo potvrdzuje jeho výskyt vo veľkej výške nad zemským povrchom. Záznamy pochádzajú napríklad z oblasti obce Nagyvisnyó v pohorí Bükk, z hradu Füzér na severovýchode Maďarska a tiež z Balatonmáriafürdő pri Balatone.

Na prvý pohľad mohol tento jav pôsobiť záhadne a u niektorých pozorovateľov vyvolať otázky o jeho pôvode. Svetelný útvar mal tvar pripomínajúci rozprestretú medúzu alebo vejár a postupne sa rozširoval do strán. V tmavej nočnej oblohe pôsobil mimoriadne výrazne a jeho jasná farba vytvárala ostrý kontrast s okolitým prostredím. Takéto pozorovania nie sú časté, no nejde o neznámy alebo nevysvetliteľný jav.

Čo je vesmírna medúza?

Fenomén známy ako „vesmírna medúza“ je vizuálny úkaz, ktorý vzniká v súvislosti s letom rakety vo vyšších vrstvách atmosféry. Najčastejšie sa objavuje krátko po štarte rakety alebo pri zážihu jej horných stupňov. V takýchto prípadoch sa do veľkých výšok dostávajú výfukové plyny z raketových motorov, ktoré sa v riedkej atmosfére rozpínajú výrazne viac než pri zemskom povrchu. Výsledkom je rozsiahly oblak plynov, ktorý môže byť zo zeme viditeľný ako veľký svetelný útvar.

Atmosféra vo veľkých výškach je oveľa redšia než v blízkosti zemského povrchu. Práve to spôsobuje, že plyny vypúšťané raketou sa rýchlo rozpínajú do všetkých smerov a vytvárajú rozsiahly oblak. Tento oblak pozostáva najmä z vodnej pary, oxidu uhličitého a ďalších produktov spaľovania paliva. Na rozdiel od kondenzačných stôp lietadiel však vzniká vo výrazne odlišných podmienkach, čo mu dáva charakteristický vzhľad.

Dôležitú úlohu zohráva aj poloha Slnka pod obzorom. „Vesmírna medúza“ sa najčastejšie objavuje krátko pred svitaním alebo po západe Slnka, keď je na zemskom povrchu ešte tma, no vo veľkých výškach už dopadá slnečné svetlo. Slnečné lúče osvetľujú oblak plynov zospodu, zatiaľ čo pozorovatelia na zemi vidia tento oblak na tmavom pozadí oblohy. Práve vďaka tomuto kontrastu pôsobí oblak mimoriadne jasne a môže mať mliečnobielu alebo mierne modrastú farbu.

Samotný tvar pripomínajúci medúzu vzniká kombináciou pohybu rakety a správania plynov vo veľkých výškach. Hustejšia časť plynov v mieste, kde sa nachádza horný stupeň rakety, vytvára výraznú centrálnu „hlavu“. Z nej sa následne rozširujú jemnejšie prúdy plynu, ktoré vytvárajú akési „chápadlá“ alebo pruhy svetla smerujúce od hlavného oblaku. Tieto prúdy sledujú trajektóriu letu rakety a môžu meniť smer podľa pohybu jednotlivých stupňov.

Vesmírna medúza upúta pozornosť, ale dá sa ľahko vysvetliť

Z fyzikálneho hľadiska ide o kombináciu rozptylu slnečného svetla na drobných časticiach a molekulách v spalinách rakety. Mikroskopické častice obsiahnuté v plynoch fungujú podobne ako kondenzačné jadrá v bežných oblakoch. Rozdiel spočíva v tom, že tento oblak nevzniká prirodzenou kondenzáciou vodnej pary z atmosféry, ale je do nej priamo „vstreknutý“ činnosťou raketových motorov. V dôsledku nízkeho tlaku vo vyšších vrstvách atmosféry sa plyn rýchlo rozširuje a vytvára symetrické štruktúry, ktoré sa postupne rozpadajú a rozptyľujú.

Takéto úkazy boli v minulosti zaznamenané v rôznych častiach sveta, najmä v súvislosti so štartmi rakiet súkromných aj štátnych vesmírnych spoločností. Pri viacerých štartoch nosných rakiet, napríklad zo Spojených štátov, sa podobné svetelné oblaky objavili na rannej oblohe a boli viditeľné aj stovky kilometrov od miesta štartu. V mnohých prípadoch najprv vyvolali zmätenie medzi obyvateľmi, ktorí ich spočiatku považovali za neznáme objekty alebo neobvyklé meteorologické javy.

V prípade aktuálneho pozorovania zatiaľ nie je oficiálne potvrdené, ktorá konkrétna raketa alebo vesmírna spoločnosť mohla byť za tento jav zodpovedná. Čas výskytu úkazu však naznačuje, že pravdepodobne súvisel s niektorým z plánovaných nočných štartov rakiet, ktoré sa realizujú v rôznych častiach sveta. Keďže takéto oblaky môžu byť viditeľné na vzdialenosť stovák až tisícov kilometrov, nie je neobvyklé, že sa objavia aj nad regiónmi, ktoré sú od miesta štartu veľmi vzdialené.

Zaujímavosťou je, že tento jav nie je klasifikovaný ako meteorologický úkaz a nenachádza sa v zoznamoch typov oblakov. Ide o krátkodobý optický efekt vytvorený ľudskou činnosťou, konkrétne raketovou technikou. Napriek tomu sa často objavuje v meteorologických správach alebo na kamerových záznamoch sledujúcich oblohu, keďže svojím vzhľadom pripomína netypický druh oblaku.

Nehrozí nám nebezpečenstvo

Z pohľadu bezpečnosti nie je „vesmírna medúza“ pre obyvateľstvo nebezpečná. Plyny, ktoré ju vytvárajú, sa nachádzajú vo veľmi veľkých výškach a v relatívne malých koncentráciách nad oblasťami pozorovania. Vedci však upozorňujú, že s rastúcim počtom raketových štartov sa skúma aj ich dlhodobý vplyv na horné vrstvy atmosféry. Ide najmä o sledovanie zloženia spalín a ich možného kumulatívneho účinku.

Pozorovania z viacerých krajín ukazujú, že „vesmírna medúza“ môže byť viditeľná aj nad strednou Európou, ak dráha rakety prechádza vhodným smerom a sú splnené podmienky osvetlenia. Aj v tomto prípade sa jav objavil naraz na viacerých miestach, čo potvrdzuje jeho rozsah a výšku výskytu. Záznamy z kamier tak predstavujú cenný dôkaz o tom, ako môže moderná vesmírna technika vytvárať neobvyklé vizuálne efekty viditeľné aj pre bežných pozorovateľov na zemi.

Hoci podobné úkazy môžu na prvý pohľad pôsobiť záhadne, ich vysvetlenie je dnes pomerne dobre známe. „Vesmírna medúza“ je zaujímavým príkladom toho, ako sa technológie spojené s dobývaním vesmíru dokážu prejaviť aj v každodennom živote ľudí, ktorí sa náhodne pozrú na nočnú oblohu. Tento jav tak zostáva nielen vizuálne atraktívny, ale aj vedecky zaujímavý dôkaz toho, ako sa ľudská činnosť prejavuje v horných vrstvách atmosféry.