Piatkové dopoludnie prináša výrazný kontrast medzi jednotlivými časťami Slovenska. Kým na západe a čiastočne aj v strede krajiny úhrny zrážok postupne rastú, na východe zatiaľ veľa dažďa nespadlo. Počasie tam ukázalo svoju krajšiu tvár.
Radarovo odhadnuté úhrny za obdobie od 14. mája 00:00 h do 15. mája 09:00 h ukazujú, že ťažisko doterajších zrážok zostáva najmä na západnom Slovensku. Najviac vody spadlo na juhozápade, predovšetkým v oblasti Podunajskej nížiny. Na juhu západného Slovenska sa odhadovaný úhrn zvýšil približne na 31 mm.
Výraznejšie zrážky pokračovali aj v páse od Bratislavy cez Trnavu smerom na sever, kde sa lokálne pohybovali okolo 15 mm a viac. V širšej oblasti Nitry dominovali úhrny približne 5 až 10 mm, miestami aj vyššie. Zrážkové pole sa zároveň počas rána postupne rozširuje aj smerom nad stredné Slovensko.
Pri západnej časti Banskobystrického kraja radar naznačoval približne 15 mm, severnejšie a východnejšie väčšinou 8 až 9 mm. Na juhu stredného Slovenska a pri hranici s Maďarskom sa objavovali hodnoty okolo 8 mm.
Východné Slovensko však zostávalo do dopoludnia prevažne bokom od výraznejšieho dažďa. Úhrny tam boli len veľmi nízke, prípadne takmer nulové.
Aj keď východ Slovenska zatiaľ nedostal toľko zrážok ako západ krajiny, pozorovatelia si tam mohli všimnúť mimoriadne zaujímavý jav. V okolí obce Debraď v okrese Košice-okolie sa objavili pôsobivé oblaky typu Asperitas undulatus, ktoré zaujali svojím dramaticky zvlneným vzhľadom.
Tieto oblaky na prvý pohľad pripomínajú rozbúrené morské vlny pozorované zospodu. Ich spodná základňa je výrazne zdeformovaná, tmavšia a miestami pôsobí až hrozivo. Hoci môžu evokovať príchod silnej búrky, samotný výskyt asperitas oblakov automaticky neznamená, že sa v danej lokalite musí vyskytnúť nebezpečné počasie.
Asperitas nie je samostatným druhom oblaku, ale doplnkovým oblačným útvarom. Najčastejšie sa viaže na oblaky typu stratocumulus alebo altocumulus. Označenie „undulatus“ odkazuje na ich zvlnenú štruktúru, ktorá vzniká v dôsledku zložitých pohybov vzduchu v atmosfére.
Tieto oblaky sú zaujímavé aj tým, že do oficiálnej klasifikácie pribudli pomerne nedávno. Svetová meteorologická organizácia ich uznala v roku 2017, keď boli zaradené do Medzinárodného atlasu oblakov ako nový doplnkový útvar. Ide o výnimočný jav, keďže nové typy či formy oblakov sa do klasifikácie nepridávajú často.
Vznik asperitas oblakov súvisí s vlnením vzduchu a rozdielmi v teplote, vlhkosti či rýchlosti vetra medzi jednotlivými vrstvami atmosféry. Objavovať sa môžu po prechode búrok alebo v nestabilnom prostredí. Práve v takomto premenlivom počasí, aké dnes na Slovensku panuje, môžu na oblohe vytvárať mimoriadne fotogenické scenérie.
Od oblakov mammatus sa asperitas líšia najmä tvarom. Kým mammatus vytvárajú visiace vakovité útvary, asperitas pôsobia skôr ako rozsiahla chaotická vlnová štruktúra. V okolí Debrade tak východ Slovenska síce zatiaľ zaznamenal len slabšie zrážky, no obloha tam ponúkla jeden z najkrajších pohľadov dnešného dňa.