VIDEO: Valencia zažila historické krupobitie, potoky ľadu sa valili ulicami

Obľúbený región Valencia vo východnom Španielsku zasiahlo 8. mája krupobitie historických rozmerov. Štátna meteorologická služba AEMET vydala výstrahy druhého stupňa pred krupobitím, dažďom a búrkami, ktoré neustále platia až do dnešného večera.

Ťažko uveriteľné zábery z 8. mája ukazujú, ako krupobitie meste Villar del Arzobispo poškodilo vozidlá, zatiaľ čo iné uviazli v ľadových kryhách hrubých niekoľko centimetrov, pričom obyvatelia ich nedokázali vyslobodiť.

Ďalšie šokujúce zábery zobrazujú masy ľadovej vody, ktorá sa valí cez ulice Guadassequies a l'Olleria, zvyčajne zaliate slnkom.

Jedno nešťastie za druhým

Len nedávno, v októbri 2024, zasiahli východné pobrežie Španielska bleskové povodne, pri ktorých zahynulo 232 ľudí.

Z nešťastia mnohí obvinili úrady, ktoré boli nedostatočne pripravené na núdzovú situáciu a neinformovali obyvateľov o blížiacich sa zrážkach v dostatočnom predstihu.

Štvrtkové bleskové povodne prišli len niekoľko dní po historickom výpadku prúdu, ktorý zanechal takmer celé Španielsko bez elektriny na celé hodiny.

Obyvatelia Valencie minulý týždeň plánovali masívnu demonštráciu s cieľom požadovať rezignáciu regionálneho prezidenta Carlosa Mazóna, ale bola zrušená práve pre spomínaný výpadok prúdu.

Približne tretina Španielska zostáva aj cez víkend pod žltým alebo oranžovým varovaním pred počasím, pričom AEMET varuje pred „veľmi silnými búrkami s veľkým krupobitím a silnými nárazmi vetra v oblastiach severu a východu polostrova“ na sobotu.

Agentúra uviedla, že veľmi nepravidelné podmienky niesli znaky „cyklónovej supercely“, poveternostného javu, ktorý prináša silné búrky a krupobitie.

Dodala, že búrka sa „šíri anomálne a výrazne sa odchyľuje na juhovýchod v porovnaní s pohybom ostatných búrok v jej okolí, ktoré sa pohybujú na východ“.

Európa zažíva extrémy

Nebezpečné podmienky v Španielsku sú príznakom širšieho trendu v Európe, ktorá v minulom roku čelila najrozsiahlejším záplavám od roku 2013.

V roku 2024 si povodne v Európe vyžiadali najmenej 335 obetí – mnohých z nich v Španielsku – a postihli viac ako 410 000 ľudí, uviedla minulomesačná spoločná správa o európskej klíme, ktorú zabezpečila služba Európskej únie pre zmenu klímy Copernicus a Svetová meteorologická organizácia.

Západná Európa bola zasiahnutá najviac, pričom rok 2024 sa zaradil medzi desať najdaždivejších rokov v regióne v histórii meraní siahajúcich až do roku 1950.

Búrky a záplavy sú najnákladnejšími extrémnymi poveternostnými javmi v Európe, pričom v minulom roku spôsobili škody presiahnuce 18 miliárd eur.

Rok 2024 bol globálne tiež najteplejším rokom na svete od začiatku meraní, ako aj najteplejším rokom v Európe – najrýchlejšie sa otepľujúcom kontinente planéty.

Planéta je teraz približne o 1,3 stupňa Celzia teplejšia ako v predindustriálnom období, najmä v dôsledku klimatických zmien spôsobených človekom.

Juhovýchodná Európa zaznamenala najdlhšiu vlnu horúčav v histórii meraní, ktorá trvala celkovo 13 dní, zatiaľ čo škandinávske ľadovce sa zmenšovali rekordným tempom a tepelný stres sa zvýšil na celom kontinente.

Veľká časť východnej Európy trpela nedostatkom dažďa a suchom, zatiaľ čo západnú Európu pustošili záplavy.

Takmer tretina celkovej európskej riečnej siete prekročila v roku 2024 „vysokú“ hranicu záplav, zatiaľ čo 12 % prekročilo hranicu „závažných“ záplav.

Búrka Boris v septembri priniesla do krajín vrátane Rakúska, Česka, Nemecka a Slovenska najsilnejšie dažde, aké kedy boli v strednej Európe zaznamenané.