Víkendové búrky neďaleko Slovenska takmer priniesli tornádo. Budú sa nebezpečné javy vyskytovať častejšie?

Búrky, ktoré sa v piatok (15.3) a sobotu (16.3) vyskytli vo viacerých európskych krajinách, sa tvorili na niekoľkých studených frontoch, ktoré postupovali od západu na východ.

Veľmi teplé počasie tak vystriedalo ochladenie a preto podmienky na vznik búrok boli priaznivé. Tieto búrky však nespôsobili výraznejšie škody či problémy.

V piatok sme napr. na Slovensku zaznamenali len dva blesky, v susednom Česku 80 a celkovo v Európe 69 938.

Najbúrlivejšie bolo vo Francúzsku, a to až do neskorých nočných hodín. V sobotu už následne bolo podstatne menej búrok, celkovo v Európe udrelo okolo 10 000 bleskov. 

Na Slovensku sme zaznamenali početnejšie búrky. Detekcie bleskov zaregistrovali 260 výbojov, v susednom Česku 150.

V Česku takmer zosadlo tornádo

Aj keď sa z čísel môže zdať, že v Česku bolo menej búrok, neznamená to automaticky, že boli slabšie. Dôkazom toho je situácia z Hradce Králové.

Jeden z tamojších obyvateľov totiž zachytil zaujímavú štruktúru oblakov, z ktorých sa vytvorila tromba. Tá sa však na základe fotografie určuje ťažko.

Dôležité je totiž to, či sa štruktúra s lievikom otáčala. A to sa podľa autora fotografie dialo.

Tromba je oblak lievikovitého tvaru, ktorý sa vyskytuje pod základňou búrkovej oblačnosti. Oblak je rotujúci, no sám o sebe neškodný.

V prípade, že by sa dotkol povrchu zeme, išlo by o tornádo. To by už mohlo napáchať aj škody.

Nebezpečné javy pri búrkach sú čoraz častejšie

Zmeny klímy vedú k zvýšenej frekvencii a intenzite búrok v mnohých regiónoch sveta. Teplejší vzduch dokáže udržať viac vlhkosti, čo vedie k silnejším búrkam s väčším potenciálom pre tvorbu tornád.

Zmeny v atmosférických prúdoch ovplyvňujú trajektórie búrok. Tým sa menia oblasti s rizikom výskytu tornád.

Českí obyvatelia sú v súvislosti s tornádami obzvlášť opatrní. V pamäti ešte stále majú tornádo na južnej Morave, ktoré zosadlo 24. júna 2021. Prehnalo sa okresmi Hodonín a Břeclav a zasiahlo obce Hrušky, Moravská Nová Ves, Mikulčice a Lužice. V Hodoníne sa dotklo okrajových častí mesta.

Silné tornádo s rýchlosťou vetra až 420 km/h sa zaradilo do druhej najvyššej kategórie F4 na Fujitovej stupnici. Spôsobilo značné materiálne škody na domoch, infraštruktúre a poľnohospodárskych plochách. Celkové škody sa odhadujú na 15 miliárd korún.

Tragédia si vyžiadala životy 6 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. V postihnutých oblastiach prebiehala rozsiahla záchranná a humanitárna akcia.

Tornádo na Morave bolo najsilnejším v Česku od roku 2001 a zdôraznilo potrebu lepšej pripravenosti na podobné katastrofy.

Okrem materiálnych škôd a straty životov malo tornádo aj výrazný psychologický dopad na miestnych obyvateľov. Dodnes sa mnohí z nich vyrovnávajú s traumou z tejto udalosti.