Nových objavených asteroidov v poslednom čase pribúda. Tentoraz astronómovia objavili doslova veľký kolos, ktorý sa im zatiaľ ukrýval. Využil pritom slnečné svetlo a tak ho nemohli odhaliť.
Astronómovia nedávno objavili nový asteroid s označením 2025 SC79, ktorý sa doteraz skrýval pred našimi teleskopmi v oslepujúcich lúčoch Slnka. Výskyt v takej oblasti robí z tohto objektu jeden z najzaujímavejších v poslednej dobe — ide totiž o tzv. „twilight” asteroid, teda taký, ktorý obieha veľmi blízko Slnka, čo sťažuje jeho pozorovanie či objavenie.
Tento asteroid má odhadovaný priemer približne 700 metrov, čo z neho robí pomerne veľký objekt. Jeden jeho obeh okolo Slnka trvá len 128 dní, čím sa zaradil medzi telesá s najrýchlejšou obežnou dráhou zo známych asteroidov.
Asteroid 2025 SC79 sa pohybuje úplne vo vnútri obežnej dráhy Venuše, a dokonca pretína dráhu Merkúra, čo je veľmi netypické pre asteroid tejto kategórie. To znamená, že sa nachádza v extrémnej hustote slnečného žiarenia a v prostredí intenzívneho tepla — podmienky, ktoré zvyčajne nie sú priaznivé pre prežitie telies tejto veľkosti. Vďaka tomu ponúka výskumníkom veľmi cenné údaje o evolúcii blízkozemských objektov v neobvyklých dráhach.
Objav takéhoto telesa upozorňuje na existenciu objektov, ktoré môžu unikať bežným pozorovaniam, pretože sa nachádzajú v oblasti veľmi blízko Slnka, kde je pozorovanie z povrchu Zeme extrémne náročné. Vedci upozorňujú, že práve objekty v takejto „skrytej“ oblasti predstavujú väčšie nebezpečenstvo, lebo môžu prísť takpovediac „spoza slnka“ — bez predchádzajúceho varovania.
Asteroid 2025 SC79 sa v najbližšom období ocitne za Slnkom z pohľadu Zeme a preto bude niekoľko mesiacov ťažko pozorovateľný. Po návrate do pozorovateľného okna bude dôležité detailne sledovať jeho fyzikálne vlastnosti — zloženie povrchu, rotáciu, reakciu na slnečné žiarenie a možné výkyvy dráhy. Tieto údaje môžu pomôcť lepšie pochopiť mechanizmy, ktoré dostali tento objekt do takej neobvyklej obežnej dráhy.
Z hľadiska ochrany Zeme ide o príležitosť preveriť existujúce monitorovacie systémy a doplniť ich o technológie, ktoré sú schopné odhaľovať objekty v blízkosti Slnka — či už zo Zeme za súmraku a za úsvitu, alebo ako cieľ budúcich misiií ako napríklad NEOMIR, ktorá má byť určená na sledovanie asteroidov prichádzajúcich „spoza slnka“.