Voda je v tomto hlavnom meste na prídel. Situácia je najhoršia za posledných 40 rokov

Najhoršia situácia je v jazerách, ktoré vybudovali na priehradách Chuza a San Rafael. Tie tvoria systém Chingaza, z ktorého Bogotá, hlavné mesto Kolumbie, čerpá dve tretiny pitnej vody. Aktuálne naplnenie týchto nádrží kleslo na 16,9 %, čo je najnižšia úroveň za posledných 40 rokov.

Bogota a 11 okolitých miest boli rozdelené do deviatich zón. Od 11. apríla, teda od včera, sú v jednotlivých zónach na 24 hodín prerušené dodávky tečúcej vody. Obmedzenia používania vody sa dotknú približne deviatich miliónov ľudí.

CNN upozorňuje, že síce sa nedostatok vody pravidelne vyskytuje v niektorých latinskoamerických mestách, no po prvýkrát v novodobej histórii museli v hlavnom meste Kolumbie zaviesť prídelový systém.

Výzva obyvateľom

Starosta Bogoty Carlos Galan apeloval na obyvateľov, aby zmenili svoje návyky a šetrili vodou. Medzi odporúčaniami je obmedzenie sprchovania na maximálne päť minút, vypnutie kohútika pri holení či čistení zubov a zber dažďovej vody a jej používanie za zavlažovanie či splachovanie.

Galan okrem iného tento týždeň na tlačovej konferencii povedal: „Neplytvajme v tomto období ani kvapkou vody. Pomôže nám to rýchlejšie zrušiť alebo znížiť obmedzenia“.

Dlhé obdobia sucha v kolumbijskom hlavnom meste, ktoré trvajú s malými prestávkami už od minulého roka sú spojené s fenoménom El Niño, anomáliou počasia vyskytujúcou sa v Tichom oceáne, ktorá ovplyvňuje počasie na celom svete.

V Kolumbii sú v jeho dôsledku pravidelne namerané vyššie teploty vzduchu ako zvyčajne a oveľa menej zrážok.

Ako vzniká El Niño?

El Niño znamená v španielčine malé dieťa, alebo to môže byť aj chlapček či Jezuliatko. Toto nežné meno začali v 19. storočí používať peruánski rybári, ktorí si všimli, že niekedy v priebehu pár rokov sa v čase okolo Vianoc pobrežná vody oteplí a morský prúd sa posunie smerom na juh. Zároveň pozorovali aj menej rýb kvôli úbytku planktónu.

Tento jav vzniká vlastne tak, že sa v tropickej oblasti Pacifiku prudko zmení ustálený vývoj počasia. Za normálnych podmienok tlačia silné pasáty vanúce západne od Južnej Ameriky teplú povrchovú vodu smerom k Ázii a k ​​pobrežiu Austrálie, Indonézie a Filipín. Nad vodou sa zdvíha vlhký vzduch, ktorý znižuje atmosférický tlak a spúšťa tropické lejaky, ktoré napájajú dažďové pralesy v Ázii.

Vo vysokých vrstvách atmosféry sa medzitým vetry vracajú späť k Južnej Amerike. Tu ochladený vzduch klesá, tým sa tlak zvýši a tvorba zrážok sa zastaví. Preto patrí pobrežie Pacifiku k najsuchším oblastiam na svete.

El Niño však tento vyššie spomínaný vývoj obracia. Atmosférický tlak v západnom Pacifiku rastie, čo pre rozsiahle územia od Austrálie až po Indiu znamená dlhotrvajúce sucho. Pasátové vetry zoslabnú alebo dokonca obrátia svoj smer a vanú na východ. Keďže vietor neposúva teplú vodu k Ázii, určitá časť z nej dostane späť k Južnej Amerike a od Čile až po Kaliforniu začne pršať.

Nad Pacifikom sa týčia búrkové mračná vysoké až 16 km, ktoré ďalej ohrievajú atmosféru a napájajú morský prúd, ktorý sa neobyčajne zosilní a často sa rozdelí na dva. Jedna vetva sa stáča na sever a otepľuje štáty na severozápade USA, strednú Kanadu a Aljašku. Druhá prúdi na juh a prináša silné dažde do štátov okolo Mexického zálivu a na juhozápade USA.