Priam celý svet už presne týždeň sleduje dianie na Ukrajine. Tú ešte vo štvrtok 24. februára napadlo Rusko. Dopady tohto konfliktu však môžu doslova presiahnuť našu planétu. V stávke je totiž aj osud Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS.
Prakticky okamžite po tom, čo prví ruskí vojaci vstúpili na Ukrajinu, sa začalo hovoriť o sankciách voči rozlohou najväčšej krajine sveta. Tie sú mierené nielen na ekonomické odvetvie, ale aj na ďalšie.
Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom však môže doslova presiahnuť našu planétu. Začalo sa totiž hovoriť aj o tom, čo bude s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS).
O jej prevádzku sa totiž momentálne starajú viaceré krajiny a vesmírne agentúry. USA prostredníctvom NASA, Rusko cez Roskosmos, Európa cez ESA, Japonsko prostredníctvom JAXA a Kanada cez CSA.
Financovanie prevádzky ISS je ošetrené aj zmluvou. Tá aktuálna je platná do roku 2024.
Rusko prostredníctvom generálneho riaditeľa Ruskej kozmickej agentúry Roskosmos, Dmitrija Rogozina, na začiatku invázie na Ukrajinu uviedlo, že spomínanú zmluvu dodrží.
O deň na to Rogozin prišiel s varovaním, že ak by sa Rusko zo stanice stiahlo, mohla by pokojne dopadnúť do Európy. Došlo preto k spochybneniu tejto spolupráce.
V hre by pritom bola aj možnosť rozdeliť ISS na dve stanice. Na medzinárodnú a Ruskú časť. S tým by však bolo viac problémov, než sa môže zdať.
V prípade, že by došlo k rozdeleniu stanice ISS, nastal by aj problém s jej smerovaním. Ani jedna ani druhá časť by totiž nevedela plnohodnotne fungovať.
Kým medzinárodná časť by disponovala drtivou väčšinou energetických zdrojov, a teda solárnymi panelmi, batériami, distribučnými poliami a ďalšími, ruská časť by disponovala motormi, ktoré vedia usmerniť dráhu letu. Jedno bez druhého však fungovať nedokáže.
Posledné správy však hovoria o tom, že konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, prevádzku ISS neohrozia. Kompetentní sa majú sústrediť na to, aby prevádzka ostala zachovaná tak, ako tomu bolo aj doteraz.