Vojnu s počasím prehrávame. USA nemá záujem efektívne riešiť problém

S najnovším krokom administratívy prezidenta Donalda Trumpa sa Spojené štáty podľa mnohých definitívne vzdávajú snahy spomaliť globálne otepľovanie, informuje Politico.com.

Americká Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) v stredu zrušila kľúčové nariadenie z doby prezidenta Bidena, ktoré malo obmedziť emisie skleníkových plynov z elektrární − druhého najväčšieho zdroja emisií v krajine.

Otázky klímy nie sú pre USA dôležité

Tento krok prichádza po rokoch neúspešných pokusov o reguláciu uhlíkovej stopy v USA a spolu s plánovaným zrušením dotácií pre elektromobily a obnoviteľné zdroje energie sa Spojené štáty zreteľne odkláňajú od klimatickej politiky nastavenej počas administratív Baracka Obamu a Joea Bidena.

„Stratili sme kultúrnu vojnu o klímu a musíme nájsť spôsob, ako ju vyviesť z ľavicového geta,“ uviedla Jody Freemanová, bývalá poradkyňa Obamovej vlády pre energetiku. Navrhuje návrat k pragmatizmu, vrátane používania zemného plynu ako prechodného paliva, a hľadanie širšieho politického konsenzu.

Zatiaľ čo vedci varujú, že čas na záchranu klímy sa kráti, USA zostávajú bez jednotnej stratégie. Najväčší klimatický zákon poslednej dekády − Bidenov Inflation Reduction Act z roku 2022 − sa teraz ocitá na zozname republikánskych škrtov.

A to ešte nie je všetko! Trumpov administratívny tím navyše prepúšťa odborníkov a obmedzil výskumné programy v oblasti klímy. „Je to čisto politický ťah, ktorý popiera desaťročia vedeckého konsenzu,“ reagovala Gina McCarthyová, bývalá šéfka EPA.

Americké emisie v roku 2024 prakticky stagnovali, pričom od roku 2005 klesli len o 20 %. Aby USA dosiahli svoje klimatické ciele, museli by do roku 2030 znižovať emisie o 7,6 % ročne. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie je teraz 70 % pravdepodobnosť, že globálna teplota v nasledujúcich piatich rokoch prekročí kľúčovú hranicu 1,5 °C.

Stratené 4 roky?

„Ak sa nič nezmení, bude to stratené štyri roky,“ varuje právnička Sierra Clubu Joanne Spaldingová. „A to si nemôžeme dovoliť.“

Niektoré štáty ako Kalifornia, New York alebo Michigan sa snažia ísť proti prúdu a samostatne zavádzať prísnejšie klimatické normy. Analytici však upozorňujú, že štátne snahy nestačia a bez federálnej politiky nebude možné globálne otepľovanie udržať pod kritickou hranicou.

Podľa zástancov čistej energie však aj doterajší, hoci prerušovaný tlak politík, priniesol výsledky: pokles cien solárnej a veternej energie, pokles závislosti na uhlí a posun investícií v energetike. Napriek tomu varujú, že ekonomické trendy samy o sebe nestačia.

„Dopady zmeny klímy nás budú stáť stovky miliárd dolárov ročne a dotknú sa každého z nás, a to či už cez požiare, záplavy, alebo výpadky potravinového reťazca,“ zhŕňa Joe Goffman, bývalý šéf oddelenia kvality ovzdušia v EPA.

Spojené štáty, kedysi líder v oblasti klimatických záväzkov, tak teraz mieria k úlohe pasívneho pozorovateľa s potenciálne katastrofickými dôsledkami pre celý svet.