Vráti sa na Slovensko po zime menej bocianov? V Afrike čelia krutému osudu

Slovenská ornitologická spoločnosť zverejnila zaujímavé údaje o migrácii mladých bocianov zo Záhoria, ktoré vedci sledujú pomocou satelitných vysielačiek. Ide o desať jedincov bociana bieleho, ktorí absolvovali svoju vôbec prvú veľkú migráciu z Európy do Afriky. Ich cesty sú mimoriadne dlhé a náročné – niektoré z nich počas niekoľkých mesiacov preleteli tisíce kilometrov a navštívili viacero krajín afrického kontinentu.

Sedem z týchto mladých bocianov dokázalo úspešne doraziť až do Afriky, kde prečkali zimné obdobie. Ich trasy viedli cez viacero štátov severnej a východnej Afriky, najmä cez Sudán, Čad, Eritreu, Etiópiu, Keňu, Tanzániu a Zambiu. Väčšina z nich zimovala v subsaharskej oblasti medzi Čadom, Sudánom, Južným Sudánom, Eritreou a Etiópiou. Práve tieto regióny sú pre mnohé európske bociany typickými zimoviskami, kde nachádzajú dostatok potravy a vhodné podmienky na prežitie počas chladných mesiacov v Európe.

Ornitológovia však upozorňujú, že sledovanie migrácie nie je vždy jednoduché. V mnohých oblastiach Afriky je pokrytie signálom slabé alebo úplne chýba, čo znamená, že vysielačky na vtákoch môžu celé mesiace neposielať žiadne údaje. Problémy so signálom sa objavujú aj v dôsledku vojenských konfliktov v niektorých častiach Afriky, napríklad v Sudáne, cez ktorý vedú dôležité migračné trasy. Vedci tak niekedy musia dlhší čas čakať, kým sa zariadenia opäť prihlásia a pošlú nové údaje o polohe vtákov.

Niektoré príbehy sledovaných bocianov sú mimoriadne zaujímavé. Napríklad bocian s menom Máňa absolvoval počas zimy ďalšiu veľkú cestu priamo v Afrike. V decembri a januári preletel cez Etiópiu, Keňu a Tanzániu až do Zambie, kde trávi zvyšok zimného obdobia. Celkovo preletel viac ako 16 000 kilometrov, pričom jeho skutočná trasa môže byť ešte dlhšia. Druhú časť zimy trávi na savanách v blízkosti známych afrických národných parkov, ako sú Serengeti, Maasai Mara, kráter Ngorongoro či Luangwa, kde sa pohybuje v prostredí plnom veľkých zvierat vrátane slonov, kopytníkov či afrických šeliem.

Ornitológovia hlásia aj úmrtia

Podobne fascinujúci je aj príbeh bociana Motúza z Radošoviec. Ten počas svojej migrácie nalietal viac ako 18 000 kilometrov, keď sa presúval medzi zimoviskom v Čade a ďalšími lokalitami v Južnom Sudáne a Sudáne. Aj ďalšie sledované jedince, napríklad Marcinko či Janek, začali zimovať v Čade, zatiaľ čo Máňa, Boro a pravdepodobne aj Drnák sa usadili v Sudáne.

Nie všetky mladé bociany však mali také šťastie. Zo sledovanej desiatky štyri jedince neprežili svoju prvú migráciu. Bocian menom Vláďo zahynul krátko po opustení hniezda, keď ho zrazilo auto v blízkosti cesty.

Ďalšie tri vtáky sa stali obeťou elektrického prúdu. Barka zahynula po zásahu elektrickým vedením v Maďarsku, Eliška v Bulharsku a Raduna v Egypte. Ide o smutnú pripomienku toho, že moderná civilizácia predstavuje pre sťahovavé vtáky množstvo rizík.

Vráti sa na Slovensko menej bocianov?

Najnovšie správy však priniesli aj ďalší znepokojujúci problém. V Sudáne, kde zimuje veľká časť sledovaných bocianov, sa podľa informácií zo sociálnych sietí zvyšuje počet prípadov lovu bocianov bielych. Internetom sa šíria fotografie, na ktorých sú zachytené ulovené vtáky predávané na miestnych trhoch ako potrava. Ide o nelegálny a nekontrolovaný lov sťahovavých vtákov, ktorý sa podľa ochranárov stáva čoraz vážnejším problémom v niektorých regiónoch Blízkeho východu a Afriky.

Takýto lov predstavuje vážnu hrozbu nielen pre bociany, ale aj pre mnohé ďalšie druhy sťahovavých vtákov. Tie každoročne absolvujú tisíce kilometrov dlhé cesty medzi Európou, Áziou a Afrikou. Počas migrácie sú vystavené rôznym nástrahám – od nepriaznivého počasia až po ľudské zásahy do krajiny. Ak sa k týmto problémom pridá aj intenzívny lov na migračných trasách alebo zimoviskách, môže to výrazne ovplyvniť populácie týchto druhov.

Migrácia bocianov pritom patrí medzi najpozoruhodnejšie prírodné javy. Vtáky dokážu počas niekoľkých mesiacov prekonať vzdialenosti aj viac ako 10 000 kilometrov. Pri svojej ceste využívajú najmä stúpavé vzdušné prúdy, ktoré im umožňujú plachtiť na veľké vzdialenosti s minimálnou spotrebou energie. Väčšina bocianov zo Slovenska využíva takzvanú východnú migračnú trasu cez Balkán, Turecko a Blízky východ až do Afriky.

V najbližších týždňoch sa budú bociany postupne vo veľkom vracať späť do Európy. Práve toto obdobie je pre nich jedným z najkritickejších v celom roku, pretože musia opäť prekonať tisíce kilometrov a množstvo rizík. Ornitológovia preto dúfajú, že sledované jedince zvládnu návrat na hniezdiská bez ďalších strát.

Otázkou tak zostáva, koľko bocianov sa tento rok na Slovensko vráti. Hoci mnohé z nich úspešne prezimovali v Afrike, rastúce hrozby na migračných trasách aj zimoviskách môžu ich návrat výrazne skomplikovať. Ochrancovia prírody preto apelujú na medzinárodnú spoluprácu pri ochrane sťahovavých vtákov, aby tieto symboly jari mohli aj v budúcnosti bezpečne prelietavať medzi kontinentmi a vracať sa na svoje tradičné hniezdiská.