Vrcholí jesenná migrácia vtákov. Milióny operencov putujú z Európy do Afriky

Podľa organizácie Ochrana dravcov na Slovensku vrcholí obdobie migrácie práve začiatkom októbra, pričom druhá októbrová sobota – tento rok 11. októbra – sa každoročne spája so Svetovým dňom sťahovavého vtáctva. Tento deň má upozorniť na význam ochrany migrujúcich druhov, ale aj na hrozby, ktorým vtáky počas svojej dlhej cesty čelia.

Manažérka pre komunikáciu organizácie Eva Horková pre teraz.sk pripomenula, že ide o jedno z najpôsobivejších prírodných divadiel, aké sa v našich končinách odohráva každý rok. Odhady hovoria o tom, že počas jesennej migrácie preletí z Európy do Afriky približne 1,5 až 2,9 miliardy vtákov, pričom priemerný počet dosahuje 2,1 miliardy jedincov.

Takmer tri štvrtiny z tohto množstva tvoria len šesťnásť najpočetnejších druhov, ktoré každoročne podnikajú náročnú cestu ponad Stredozemné more a Saharskú púšť. Cieľom ich putovania sú oblasti subsaharskej Afriky, kde nájdu dostatok potravy a priaznivejšie podmienky na prežitie.

Odborný koordinátor Ochrany dravcov na Slovensku Roman Slobodník vysvetľuje, že spúšťačom migrácie sú tzv. „vtáčie vnútorné hodiny“. Tie sú riadené dĺžkou dňa a dokážu vtákom signalizovať, kedy je čas vydať sa na cestu. Ako príklad uvádza trsteniarika spevavého – malého spevavca, ktorý odlieta už v júli, aby dorazil na svoje zimoviská v južnej Afrike začiatkom decembra.

Migrácia vtákov je pozoruhodný prírodný jav

Vtáky využívajú magnetický kompas, ktorý im umožňuje vnímať zemské magnetické pole, ale orientujú sa aj podľa polohy hviezd a Slnka. Okrem toho sa spoliehajú na vizuálne orientačné body, ako sú horské hrebene, rieky či pobrežia. Operence sa snažia preletieť čo najpriamejšou trasou a zároveň vyberať oblasti, kde majú k dispozícii dostatok potravy a vhodné miesta na odpočinok. Pre vtáky migrujúce cez strednú a východnú Európu má mimoriadny význam aj Dunaj – druhá najväčšia rieka kontinentu, ktorá slúži ako dôležitý migračný koridor.

Počas tejto dlhej a vyčerpávajúcej cesty čelí vtáctvo mnohým nástrahám. Najviac ohrozené sú mladé vtáky, ktoré ešte nemajú dostatok skúseností. Môžu ich ohroziť nepriaznivé poveternostné podmienky, vyčerpanosť, nedostatok potravy, choroby či útoky predátorov. K tomu sa pridávajú aj ľudské vplyvy – nebezpečenstvo predstavuje lov, ale aj sklenené plochy budov či nadzemné elektrické vedenia, ktoré sa často nachádzajú v letovej výške vtákov.

Roman Slobodník upozorňuje aj na riziko zásahu elektrickým prúdom pri dosadaní na nezabezpečené stĺpy s napätím 22 kilovoltov. Podľa jeho slov takto každoročne zahynú státisíce vtákov. Ide o problém, ktorý sa týka nielen Slovenska, ale celej Európy, a preto si vyžaduje spoločný prístup.

Jedným z riešení je medzinárodný projekt LIFE Danube Free Sky, ktorý sa zameriava na ochranu vtáctva v okolí Dunaja. V rámci projektu sa na rizikové úseky elektrických vedení inštalujú špeciálne odkloňovacie prvky zvyšujúce ich viditeľnosť. Na elektrické stĺpy sa montujú tzv. ekochráničky, ktoré výrazne znižujú riziko zásahu vtákov elektrickým prúdom.

Do projektu je zapojených sedem krajín a na jeho realizácii sa podieľa pätnásť partnerov vrátane energetických spoločností, železníc, mimovládnych organizácií či národných parkov. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom programu LIFE a Ministerstvom životného prostredia SR. Odborný koordinátor Marek Gális zdôrazňuje, že cieľom je umožniť vtáctvu v okolí Dunaja lietať bezpečnejšie a minimalizovať počet úhynov spôsobených ľudskou infraštruktúrou.

Jesenná migrácia vtákov tak nie je len symbolom meniacej sa sezóny, ale aj pripomienkou krehkej rovnováhy medzi prírodou a ľudskou činnosťou. Milióny operencov každoročne prekonávajú tisíce kilometrov, aby sa vrátili späť na svoje hniezdiská. Ich prežitie závisí nielen od síl prírody, ale aj od zodpovedného prístupu človeka, ktorý má moc ich cestu uľahčiť – alebo sťažiť.