Výskum vedcov: Mesiac sa pomaly zmenšuje. Môže to mať vážne následky

Odhaduje sa, že za 800 miliónov rokov sa obvod Mesiaca zmenšil takmer o 50 m. Jadro nášho prirodzeného satelitu sa pomaly ochladzuje, čo spôsobuje jeho zmršťovanie.

NASA proces zmenšovania Mesiaca prirovnáva k starnutiu hrozna, ako keď ovocie stratí časť objemu, jeho povrch sa začne vráskavieť.

Mesiac však nie je pokrytý pružnou kožou, ale pevnou skalnatou škrupinou, ktorá praská a vznikajú na nej chyby. Podľa štúdie publikovanej v časopise The Planetary Science Journal hoci tieto zmeny prebiehajú pomaly, môžu mať vážny dopad na budúcnosť lunárnych misií.

Vedci skúmali údaje poskytnuté sondou NASA Lunar Reconnaissance Orbiter a informácie zo seizmografov, ktoré na Mesiaci zanechali astronauti Apolla. Od roku 1969 do roku 1972 astronauti umiestňovali tieto prístroje do blízkosti miest pristátia.

Zariadenie prenášalo údaje na Zem prostredníctvom rádia až do roku 1977, kedy bolo vypnuté, ale informácie poskytované lunárnymi seizmografmi naďalej slúžia nasledujúcim výskumníkom.

Na základe údajov boli pozorované konkrétne deformácie povrchu Mesiaca v oblasti južného pólu. Práve tu je niekoľko bodov, ktoré NASA vopred vybrala na pristátie misijných lodí Artemis, ktorých cieľom je vrátiť ľudí na Mesiac.

Tvorba zlomu je často sprevádzaná seizmickou aktivitou, takže toto miesto môže predstavovať riziko pre budúce výskumné programy.

„Naša štúdia ukazuje, že v blízkosti južného pólu Mesiaca sa môžu vyskytnúť silné otrasy, ktoré sú výsledkom pohybu horninových hmôt na existujúcich zlomoch alebo vytváraním nových,“ povedal hlavný autor štúdie Thomas Watters zo Smithsonian National Air and Space Museum. Dodal: „Pri plánovaní umiestnenia stálych stanovíšť na našom satelite by sa malo brať do úvahy rozloženie mladých zlomov a možnosť vzniku nových.”

Možné miesta najväčšieho „mesačného zemetrasenia“ (ružové body) a navrhované body pristátia misie Artemis III (modré štvorce), zdroj: NASA

Zemetrasenia a zosuvy pôdy

Plytké otrasy sa vyskytujú na Mesiaci do hĺbky asi 100 kilometrov. Podobné zemetrasenia zvyčajne trvajú niekoľko sekúnd alebo minút, no na Mesiaci niektoré trvali aj hodiny.

V rokoch 1972 až 1977 zaznamenali seizmografy Apollo 28 otrasov, najsilnejšie z nich s magnitúdou 5,3. Autori jeho výskyt spojili so skupinou porúch, ktoré nedávno odhalila sonda Lunar Reconnaissance. Pomocou simulačných modelov stability svahov v oblasti zistili, že niektoré oblasti sú obzvlášť náchylné na seizmické zosuvy.

„Po miliardy rokov na povrch Mesiaca narážali asteroidy a kométy a zrážky mali za následok vymrštenie ostrých kúskov kameňa, ktoré dopadli na povrch. Ide o sypký materiál z drviny s veľkosťou od zlomkov milimetra až po veľké balvany. Takéto ložiská podporujú výskyt zosuvov pôdy a lavín,” dodal Nicholas Schmerr z University of Maryland, spoluautor štúdie.

Vedci pokračujú v diaľkovom štúdiu Mesiaca a jeho seizmickej aktivity. Ich cieľom je objaviť ďalšie miesta, kde môžu astronauti čeliť nebezpečenstvám.

„Keď sa blíži dátum spustenia pilotovanej misie Artemis, je dôležité udržiavať vybavenie, infraštruktúru a astronautov na Mesiaci v bezpečí. Naša práca pomáha pripraviť sa na to, čo nás tam čaká, či už ide o inžinierske stavby, ktoré lepšie odolávajú lunárnej seizmickej aktivite, alebo ochranu ľudí pred jej následkami," dodal Schmerr.