Za rok 2024 k nám dorazilo 28-tisíc nákladiakov saharského prachu. Odborníci majú presné čísla

Slovensko zažilo v roku 2024 výnimočný jav – rekordné množstvo saharského prachu, ktoré zasiahlo celé územie krajiny. Po prvý raz sa odborníkom podarilo vyčísliť celkovú ročnú depozíciu prachu, pričom boli rozlíšené dve hlavné zložky – mokrá a suchá depozícia. Tento výpočet Slovenskému hydrometeorologickému ústavu umožnili verejne dostupné dáta Barcelonského centra predpovede prachu (BDFC) a výstupy z modelu MONARCH, ktorý prevádzkuje Barcelonské superpočítačové centrum.

V priebehu roka sa nad Slovenskom vyskytol saharský prach počas 96 dní, čo je najvyšší počet minimálne od roku 2015. Predošlý rekord z roku 2021, keď bol zaznamenaný výskyt prachu počas 84 dní, bol výrazne prekonaný.

Priemerná hodnota celkovej depozície prachu za celý rok dosiahla 6,7 gramu na meter štvorcový, čo pri prepočte na celú rozlohu Slovenska predstavuje približne 331-tisíc ton. Pre lepšiu predstavu – toto množstvo by naplnilo takmer 28-tisíc šesťkolesových nákladných áut s nosnosťou 12 ton. Ak by boli všetky tieto vozidlá zoradené za sebou s odstupom približne 10 metrov, vytvorili by kolónu dlhú asi 276 kilometrov – čo zodpovedá vzdialenosti medzi Bratislavou a Breznom.

Pre náš región ide o neobvykle vysoké čísla

V porovnaní s priemernou ročnou depozíciou v Panónskej panve, ktorá je podľa práce Varga (2020) na úrovni 2,2 g/m², ide o trojnásobné množstvo. Slovensko tak v roku 2024 prijalo výrazne viac saharského prachu, než je v tomto regióne bežné.

Podľa štúdie Pan et al. (2021) severná Afrika každoročne uvoľní do atmosféry 500 až 1000 miliónov ton prachu, čo predstavuje viac než polovicu všetkých prachových aerosólov na Zemi. Slovensko tak v roku 2024 prijalo približne 0,03 až 0,07 % tohto globálneho množstva.

V inej štúdii od Yu, H., et al. (2015) sa analyzovala depozícia afrického prachu v oblasti Amazonského pralesa, kde v období 2007 až 2013 dosahovala priemerná ročná hodnota 28 miliónov ton. Táto depozícia je pre Amazóniu dôležitá najmä z hľadiska prísunu živín, ako je fosfor, ktorého straty sú porovnateľné s jeho prísunom práve prostredníctvom prachu zo Sahary.

Pri podrobnejšom pohľade na jednotlivé zložky depozície na Slovensku bolo zistené, že suchá depozícia predstavovala približne 15-tisíc ton. Jej maximum sa vyskytlo v oblasti Tatier a dosiahlo hodnotu okolo 0,5 g/m².

Oveľa významnejšiu časť však tvorila mokrá depozícia – vplyvom zrážok sa do krajiny uložilo až 316-tisíc ton prachu, čo predstavuje 95 % z celkovej ročnej hodnoty. Najvyššie koncentrácie boli zaznamenané na južných návetriach stredného Slovenska, kde absolútne maximum dosiahlo hodnotu 21,7 g/m².

Celkové množstvo saharského prachu na Slovensku, ako súčet suchej a mokrej depozície, tak predstavuje 331-tisíc ton. Keďže dominuje mokrá forma, maximum celkovej depozície sa vyskytlo v rovnakých oblastiach ako pri mokrej zložke.

Ide teda o južné návetria stredného Slovenska. Tam hodnota dosiahla až 22 g/m², resp. 22 ton na kilometer štvorcový.