Za zrútenie ľadovca na alpskú dedinu môžu klimatické zmeny. Tieto udalosti nebudú ojedinelé

V stredu došlo v doline Lötschental k odtrhnutiu masívneho úseku ľadovca, ktorý spustil kamennú a ľadovú lavínu. Tá zasiahla už evakuovanú dedinu Blatten, pričom podľa záznamov z dronu je dnes takmer 90 percent obce zničených.

Na mieste zostala len rozsiahla masa bahna a sutiny. Zo zrúcaných drevených domov ostali len fragmenty. Aj keď obyvateľov sa podarilo evakuovať, udalosť vyvolala obavy v ďalších horských oblastiach.

Ako vysvetlil Bartłomiej Luks z Poľskej akadémie vied, v dôsledku otepľovania planéty sa topia nielen samotné ľadovce, ale aj ich podložie – práve permafrost. Táto vrstva horniny alebo pôdy ostáva normálne zamrznutá počas celého roka. Keď však teplota stúpne nad bod mrazu, štruktúra podkladu sa mení, čo môže viesť k jeho oslabeniu a následnej destabilizácii svahov.

Geofyzik Luks upozorňuje, že permafrost sa v súčasnosti rozpadá na celom svete – od Álp cez Pyreneje až po Himaláje. Kým ostáva pod nulou, voda doň nepreniká a terén je stabilný. No ak sa začne rozmŕzať, vznikajú podmienky pre nebezpečné masové pohyby – zosuvy, bahenné lavíny či zrútenia horských svahov.

Klimatické zmeny ako neviditeľný nepriateľ

Udalosť v Blatten nie je ojedinelá. V roku 2022 došlo k podobnej tragédii na masíve Marmolada v talianskych Dolomitoch. Aj tam sa odtrhol kus ľadovca – a to len krátko po tom, čo sa na jeho vrchole zaznamenala extrémne vysoká teplota +10 °C vo výške viac ako 3300 metrov nad morom. Táto udalosť si vyžiadala 11 ľudských životov.

Glaciológ Renato Colucci upozornil, že v priebehu poslednej dekády sa objem ľadovca na Marmolade zmenšil o 30 %. Tvrdí, že v aktuálnych klimatických podmienkach môžu ľadovce v tejto oblasti úplne zaniknúť. To by znamenalo nielen stratu prírodného dedičstva, ale aj ďalšie ohrozenie obývaných horských oblastí.

Vedci už dlhé roky varujú pred týmto trendom. Zmeny sú zreteľné: topiace sa ľadovce, častejšie zosuvy, rozmrzajúci permafrost a rastúce riziko pre alpské dediny a turistické oblasti. Klimatická zmena sa teda neprejavuje len v extrémnych teplotách či suchách, ale aj v tichom, pomalom rozvrate horskej krajiny.

Zároveň sa zvyšuje tlak na presnejšie monitorovanie horských oblastí. Satelitné snímky, dronové zábery a podrobné geofyzikálne merania pomáhajú identifikovať rizikové miesta, no možnosti prevencie zostávajú obmedzené. Technológie napredujú, no príroda sa mení rýchlejšie, než sme boli zvyknutí.

Čoraz častejšie sa preto ozývajú hlasy o potrebe adaptácie. Nejde len o zníženie emisií CO₂, ale aj o konkrétne kroky na ochranu vysokohorských oblastí: napríklad nové stavebné normy, lepšie varovné systémy či špeciálne evakuačné plány. Bez týchto opatrení budú lavíny, ako tá v Blatten, pokračovať – a zrejme budú ešte ničivejšie.

Klimatická zmena nie je vzdialený problém budúcnosti. Je to realita, ktorá už teraz ovplyvňuje životy ľudí – aj v srdci Európy, v majestátnych, ale čoraz krehkejších Alpách.