Zabudnite na jar: Takto vyzerali najkrutejšie zimy vo februári na Slovensku

Zatiaľ čo dnes nás prekvapujú výkyvy teplôt a kolapsy polárneho víru, história slovenského počasia ukrýva mrazivé epizódy, ktoré by v dnešnej dobe spôsobili totálny kolaps v doprave aj energetike.

Takmer 100 rokov od absolútneho rekordu

Absolútnym kráľom mrazov zostáva legendárny február 1929, kedy do našej oblasti vtrhol arktický vzduch takej sily, že Slovensko sa zmenilo na nefalšovaný Sibír. Práve 11. februára 1929 prepísala obec Vígľaš-Pstruša dejiny, keď tam namerali nepredstaviteľných -41,0 °C, čo je dodnes platný celoslovenský rekord, pri ktorom stromy praskali od mrazu a vtáky padali mŕtve priamo z oblohy.

Extrém vtedy nešetril ani juh krajiny, veď v Hurbanove namerali extrémnych -35 °C a v Devínskej Novej Vsi pri Bratislave až -36 °C, pričom Dunaj zamrzol v tak hrubej vrstve, že sa po ňom dalo prechádzať.

Ďalšiu krutú ranu zasadil február v roku 1963, kedy mrazy v Červenom Kláštore klesli na -35,8 °C a Európu zasiahla jedna z najdlhších súvislých zím, počas ktorej Dunaj zastal na celom svojom toku od Viedne až po Čierne more.

Staršie ročníky si určite pamätajú aj február 1985, kedy Oravská Lesná hlásila drsných -36,6 °C, krajinu paralyzovali uhoľné prázdniny a energetika kolabovala pod náporom arktického vzduchu, ktorý nás držal v šachu celé týždne.

Najchladnejšia zima v 21. storočí bola pre 14 rokmi

Aj v novodobom 21. storočí nám príroda ukázala svoju silu, konkrétne vo februári 2012, keď séria arktických dní stlačila teploty na Orave pod -33 °C a mrazivé zovretie nepustilo Slovensko viac ako 14 dní v kuse.

Tieto historické extrémy nám pripomínajú, že február vie byť na našom území najnebezpečnejším zimným mesiacom, a hoci dnes zažívame jarné anomálie, zimy z minulosti jasne ukazujú, čoho je počasie spojené s kolapsom polárneho víru v skutočnosti schopné, keď sa vymkne spod kontroly.