Záhadné chorvátske jazero. Nikto do neho nedokáže hodiť kameň

Príroda si pri chorvátskom meste Imotski vytvorila scenériu, akú inde len tak nenájdete.

V dalmátskom vnútrozemí pod ochranou masívu Biokovo ležia dve jazerá, ktoré roky živili legendy a rozprávania starších.

Prekrásne Modré jazero

Modré a Červené jazero sú dôkazom toho, že niekedy stačí jediný pohľad a človek pochopí, prečo sa miestni k týmto miestam vracajú celý život.

K Modrému jazeru pod pevnosťou Topana sa dá zísť pešo, hoci cesta dá zabrať každému, kto nemá kondíciu. Odmena však stojí za námahu.

Voda tu hrá „50 odtieňmi modrej“ a útesy, ktoré ju obkolesujú, vytvárajú kulisu, na ktorú sa nezabúda.

Miestni hovoria aj o vílach, ktoré sa pri úsvite a západe slnka údajne objavujú, aby sa napili krásy jazera. A keď jazero raz za niekoľko rokov vyschne, mení sa jeho dno na futbalové ihrisko. Derby medzi „Vlkodlakmi“ a „Elfmi“ má v Imotskom väčšiu váhu než finále Ligy majstrov.

Tajomnejšie je Červené jazero

O niečo ďalej sa nachádza Červené jazero, oveľa tajomnejšie a nedotknuteľnejšie.

Patrí medzi najhlbšie jazerá v Európe a svoje meno získalo podľa červených skalných stien, ktoré ho objímajú ako prirodzená pevnosť. Kúpanie je tu nemožné a dostať sa k hladine dokážu len skúsení horolezci.

Preto pôsobí skôr ako umelecká galéria pod šírym nebom, ktorú človek obdivuje z bezpečného odstupu.

K Červenému jazeru sa viaže aj najsilnejšia miestna legenda. Rozpráva o boháčovi Gavanovi, ktorý so svojou rodinou žil v prepychu, no srdce mal tvrdé ako skala. Anjel, ktorý k nim raz v noci prišiel v prestrojení za žobráka, narazil len na aroganciu a pohŕdanie. Keď Gavanova žena vyslovila vetu, že Boha nepotrebuje, zem sa otvorila a pohltila celý ich palác.

Tam, kde kedysi stálo sídlo rodiny, dnes ležia Modré a Červené jazero. Miestni tvrdia, že pri silnom vetre bóra je možné začuť výkriky prekliatej rodiny a za pokojnej hladiny vraj vidno zvyšky ich majetku.

S Červeným jazerom sa spája ešte jedna zvláštnosť. Podľa povesti sa doň nikdy nikomu nepodarilo hodiť kameň.

Siláci to skúšali roky, skúšali rozbehy aj techniky, no šplechnutie sa vraj neozvalo ani raz. Akoby si jazero chránilo svoje tajomstvá pred svetom a pripomínalo, že niektoré miesta zostanú navždy zahalené v legendách.