Záhadný jav na radare nad Slovenskom vydesil ľudí. O čo išlo?

Panika, ktorá sa následne rozšírila na sociálnych sieťach, mala svoju príčinu nielen v neobvyklom obraze, ale aj v nedávnej udalosti, ktorá sa dotkla našich južných susedov. Len pár hodín predtým zasiahlo Maďarsko silnejšie zemetrasenie.

Ľudia tak začali okamžite spájať tieto dve nesúvisiace udalosti a v strachu hľadali vysvetlenie pre záhadnú „čiernu dieru“ na radare. Hoci išlo o jav, ktorý sa dal racionálne vysvetliť, internetové diskusie, ako si všimol portál prešovak.sk, sa čoskoro zaplnili neoverenými a dramatickými konšpiráciami. Niektorí ľudia vtipkovali, iní s plnou vážnosťou špekulovali o nebezpečných scenároch. Nechýbali domnienky o možnom atómovom výbuchu, či dokonca o rapídnom náraste radiácie, ktoré by mohol radarový systém zaznamenať takýmto desivým spôsobom. Neistota a nedostatok okamžitej oficiálnej informácie dali voľný priebeh fantázii.

„Vyzerá to strašidelne,“ okomentovala Lenka situáciu. Iní, skôr s technickým nadhľadom, neváhali prirovnať radarovú snímku k experimentom. „Wow, to vyzerá ako nejaký obrázok zrážky častíc z CERNu,“ poznamenal používateľ Milan. Náročné situácie si však často vyžadujú aj humorný pohľad: „Akurát kukam, že asi tam spadlo slnko, je to chyba samozrejme,“ reagovala Lucia, zatiaľ čo Marián priznal, aký šok mu pohľad na chybný radar spôsobil: „Zlyhanie radaru krátkodobé... ale som sa skoro pos*al, keď som to videl, lebo som si chcel pozrieť, či zaprší.“

Netrvalo však našťastie dlho a Slovenský hydrometeorologický ústav oficiálne objasnil situáciu. Ukázalo sa, že za nečakaným výjavom nestála žiadna katastrofa ani mimoriadny meteorologický jav, ale len technická porucha. „Dnes, 22.10.2025 od 11:20 LSEČ evidujeme poruchu na radare Kojšovská Hoľa. Aktívne pracujeme na jej odstránení. Ďakujeme za pochopenie,“ uviedol SHMÚ vo svojom vyhlásení, čím sa našťastie podarilo definitívne umlčať všetky poplašné správy a špekulácie.

Ľudí vedia vydesiť aj kruhy na radare. O čo ide?

Podobné nezvyčajné úkazy sa však na radaroch objavujú pravidelne, hoci v inej podobe, a takisto vyvolávajú konšpiračné teórie – ide o fenomén tzv. radarových kruhov. Tie sú často mylne interpretované ako tajné vojenské testy, energetické zbrane alebo vplyv projektu HAARP, no aj v tomto prípade ide o čisto meteorologický, respektíve technický jav. Pochopenie ich vzniku vyžaduje nahliadnutie do princípu fungovania meteorologického radaru.

Radar, ktorý je kľúčový pre sledovanie vývoja počasia, nie je schopný monitorovať úplne všetky miesta v atmosfére naraz, ale namiesto toho vykonáva opakované merania na súbore kužeľových rezov atmosférou. Medzi týmito kužeľovými rezmi však logicky zostávajú nevidené „medzery“, z ktorých radar nezískava priame informácie, ale namiesto toho ich odvodzuje z meraní okolitých, naskenovaných hladín.

Samozrejme, počet týchto rezov by sa dal zvýšiť a medzery by sa tak zmenšili. Tento proces by však trval dlhšie, čo by viedlo k menej častým aktualizáciám radarových meraní, a to by meteorológom sťažilo presnú a rýchlu predpoveď. Súčasné nastavenie tak predstavuje kompromis medzi vysokou kvalitou zozbieraných radarových informácií a dostatočne rýchlou frekvenciou ich aktualizácie, ktorá je pre sledovanie dynamického počasia kľúčová.

Kruhové útvary na radare sa objavujú vtedy, keď sa v určitej výškovej hladine, zvyčajne v blízkosti polohy radaru, nachádza oblačnosť s výrazne vyššou odrazivosťou než v hladinách pod ňou a nad ňou. Pretože je počet elevačných uhlov obmedzený, radarové lúče túto úzku vrstvu zvýšenej odrazivosti pretnú len v špecifických, presne ohraničených vzdialenostiach. Práve toto obmedzené pretnutie sa na radarových obrázkoch prejaví ako sústredné kružnice. V oblastiach medzi týmito kružnicami, kde radarový lúč zvýšenú odrazivosť nepretne, je v radarovom obraze použitá nižšia odrazivosť z okolitých hladín, čím kontrast vzniku kruhov ešte zvýrazní.

Tento úkaz je možné najčastejšie pozorovať pri rozsiahlych, plošných zrážkach. V takom prípade je na radare detekovaný tzv. bright-band, čo je meteorologický termín pre pásmo zvýšenej odrazivosti, ktoré vzniká v hladine tavenia ľadových kryštálikov na rozhraní nuly stupňov Celzia. V tej chvíli sa ľadové kryštáliky, ktoré majú slabú odrazivosť, menia na kvapôčky vody obalené ľadom, ktoré radar odrážajú extrémne silno. Ak je táto vrstva tenká, radar ju zachytí len na určitých rezoch, čo má za následok vznik spomínaných sústredných kruhov.

Okrem tohto najčastejšieho prípadu môže ísť aj o detekciu vertikálne málo mohutnej oblačnosti, napríklad okraja mohutnej búrkovej nákovy vo vyšších hladinách, alebo nízkej zrážkovej oblačnosti, ktorú možno pozorovať najmä v zimných mesiacoch tesne pri zemi. Všetky tieto javy, hoci vyzerajú na radare záhadne, sú len prejavom fyzikálnych zákonov a technických obmedzení merania.