Najvzdialenejší rádiový výbuch, aký bol kedy zaznamenaný, zachytil austrálsky rádioteleskop. Takéto javy sú stále záhadou, ale vedci v Austrálii preukázali, že ich meranie nám môže pomôcť presnejšie pochopiť vesmír.
Rýchle rádiové impulzy (nazývané Fast Radio Bursts, FRB) sú jedným z najzáhadnejších javov, aké sme kedy vo vesmíre pozorovali. Nevieme, čo presne je zdrojom týchto milisekúnd dlhých výbuchov rádiového žiarenia. Hypotézy hovoria, že ich pôvodcami môžu byť čierne diery, magnetary alebo výbuchy supernov.
FRB pochádzajú zo vzdialených končín vesmíru a kvôli ich nestabilnej povahe je ťažké ich pozorovať. Ako ukazuje štúdia publikovaná v Science, tímu, ktorý prevádzkuje rádioteleskop ASKAP v Austrálii sa tento husársky kúsok podaril. A to vo veľkom štýle.
Rýchly rádiový výbuch FRB 20220610A bol zaznamenaný v júni minulého roka. Vedci okamžite začali fenomén skúmať a zamerali sa na to, odkiaľ pochádza.
„Pomocou teleskopu ASKAP sme boli schopní presne určiť, odkiaľ výbuch prišiel," povedal Stuart Ryder z Macquarie University v Austrálii, hlavný autor štúdie. „Potom sme použili ďalekohľad VLT v Čile, aby sme našli jeho hostiteľskú galaxiu."
Ukázalo sa, že zdrojom FRB 20220610A bola galaxia oveľa ďalej od nás ako v prípade predtým meraných FRB. Jej svetlu trvá osem miliárd rokov, kým sa k nám dostane. FRB sa tiež ukázalo byť jedným z najenergickejších. Za zlomok sekundy uvoľnil energiu ekvivalentnú emisii zo Slnka počas viac ako 30 rokov.
Hľadanie rádiových impulzov možno použiť na meranie „chýbajúcej“ hmoty, čo nám umožňuje presnejšie „zvážiť“ vesmír. Súčasné metódy odhadu jeho hmotnosti poskytujú protichodné výsledky a pre vedcov to predstavuje poriadnu výzvu.
„Ak zrátame množstvo bežnej hmoty vo vesmíre, teda atómov, ktoré ho tvoria, vyjde nám, že chýba viac ako polovica toho, čo by malo existovať," vysvetlil spoluautor Ryan Shannon z Swinburne University of Technology. „Myslíme si, že chýbajúci materiál je skrytý v priestoroch medzi galaxiami, ale môže byť taký horúci a rozmazaný, že ho nie je možné vidieť pomocou konvenčných metód."
Vedec vysvetlil, že rýchle rádiové záblesky dokážu „vidieť“ všetky elektróny aj v takmer dokonale prázdnom priestore. To nám umožňuje zmerať, koľko hmoty je medzi galaxiami