Po súmraku sa na oblohe zjavuje neostrý svetelný kužeľ, ktorý po stáročia miatol aj tých najväčších učencov. Fascinujúce zvieratníkové svetlo môžete voľným okom sledovať len do 20. marca, kým sa opäť nestratí v temnote. To je však len začiatok – v apríli nás čaká vesmírny návštevník, ktorý môže zmeniť deň na noc.
Vesmír pre nás opäť pripravil predstavenie, pri ktorom nepotrebujete drahé ďalekohľady. Stačí len trocha tmy a čistý obzor. Najbližšie noci sú ideálnou príležitosťou na to, aby ste sa na chvíľu zastavili a pozreli hore, kde sa odohráva jeden z najkrajších, no často prehliadaných astronomických tancov.
Práve v týchto dňoch, najneskôr do 20. marca, sa môžete stať svedkom pôsobivého astronomického javu. Ako informoval Fyzikálny ústav v Opave, zvieratníkové svetlo je najlepšie pozorovateľné tam, kde je čistý vzduch a minimálne umelé osvetlenie.
Tento neostrý biely kužeľ uvidíte približne hodinu po západe slnka nad západným obzorom. Tiahne sa do výšky až 60 stupňov, pričom v jeho hornej časti sa nachádza známa hviezdokopa Plejády v súhvezdí Býka.
V smere tohto javu sa navyše nachádza aj jasná planéta Venuša, ktorá pomôže pri orientácii. Odborne povedané, zodiakálne svetlo vzniká rozptylom slnečných lúčov na časticiach medziplanetárnej hmoty (prachu) v rovine ekliptiky.
Fenomén, ktorý fascinuje ľudí po stáročia, sa podarilo vedecky vysvetliť až v 17. storočí. Prvenstvo v teórii si delia Giovanni Domenico Cassini a Nicolas Fatio de Duillier.
Zaujímavosťou je, že výskumu tohto úkazu sa venoval aj astrofyzik a svetoznámy gitarista kapely Queen, sir Brian May. Svoju dizertačnú prácu o vlastnostiach prašného disku začal písať už na prelome 60. a 70. rokov, no k jej úspešnej obhajobe sa dostal až po troch desaťročiach v roku 2007.
Keďže je tento úkaz asi 70-krát slabší než obloha nad mestami, potrebuješ miesto bez svetelného smogu a jasné počasie. Na Slovensku sú ideálnymi lokalitami horské oblasti Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra, Muránska planina a Poloniny.
Ak sa nachádzate ďalej od veľkých miest, hľadajte výrazný svetelný kužeľ približne o 19:00 hodine a neskôr. Ak chcete tento úkaz zachytiť fotoaparátom, použite statív a širokouhlý objektív. Krátke expozície v trvaní 15 až 20 sekúnd môžu odhaliť kontrastný kužeľ žiariaci na pozadí hviezdnej oblohy.
Zatiaľ čo zvieratníkové svetlo je teraz naším pokojným spoločníkom, apríl nám prinesie oveľa dramatickejšiu nebeskú udalosť. Astronómovia v posledných týždňoch intenzívne monitorujú kométu s označením C/2026 A1 (MAPS).
Tento objekt patrí medzi takzvané „sungrazery“. To znamená, že kométa sa pri svojom lete môže doslova „liznúť“ o slnečný povrch. Pre každú kométu je takýto blízky kontakt s hviezdou mimoriadne nebezpečný.
Intenzívne žiarenie a teploty dosahujúce milióny stupňov môžu jadro telesa roztrhať. Tento proces je však pre vedu kľúčový – umožňuje nám študovať zloženie komét v reálnom čase, keď sa z ich chladného jadra uvoľňujú látky uväznené milióny rokov.
Kométu MAPS objavili astronómovia len 13. januára 2026. Odvtedy sa zjasnila až 600-násobne. Jej najbližší bod k Slnku nastane 4. apríla, kedy sa priblíži k slnečnej fotosfére na necelých 160-tisíc kilometrov.
Ak tento „ohnivý kúpeľ“ prežije, jej jasnosť môže prudko stúpnuť. V najoptimistickejšom scenári by mohla byť viditeľná aj na dennej oblohe. Astronómovia však varujú: správanie komét je nevyspytateľné. Ak sa udrží vcelku, v dňoch 8. až 14. apríla by sa mala objaviť na večernej oblohe v blízkosti Venuše.