Západ Ukrajiny zasiahlo zemetrasenie. Odborníci varujú, že poškodené budovy nemusia vydržať ani mierne otrasy

Podľa informácií, na ktoré upozornil ukrajinský portál Unian, zaznamenalo Hlavné centrum špeciálnej kontroly zemetrasenie vo štvrtok o 21:33 h miestneho času. Otrasy boli lokalizované na západe krajiny, konkrétne v Ternopiľskej oblasti, v obci Melnicja-Podilska. Ich magnitúda dosiahla hodnotu 2,9, čo sa z hľadiska seizmológie považuje za slabé, no citeľné zemetrasenie.

Epicentrum otrasov sa nachádzalo v pomerne malej hĺbke približne troch kilometrov pod zemským povrchom. Práve plytké zemetrasenia bývajú často viac vnímané obyvateľstvom, aj keď ich celková energia nie je vysoká. Odborníci preto potvrdili, že podľa klasifikácie ide o zemetrasenie, ktoré mohli ľudia v blízkosti epicentra pocítiť, napríklad vo forme slabého chvenia budov či vibrácií.

Nešlo pritom o ojedinelý seizmický jav. Ukrajina zaznamenala v posledných mesiacoch viacero slabších zemetrasení v rôznych oblastiach krajiny. Koncom októbra došlo k otrasom v Černovickej oblasti, kde bola zaznamenaná magnitúda 1,4. O niečo silnejšie, no stále slabé zemetrasenie s magnitúdou 2,1 sa v polovici októbra vyskytlo v blízkosti mesta Novodnistrovsk, takisto v Černovickej oblasti. Toto zemetrasenie však podľa odborníkov nebolo obyvateľmi takmer vôbec postrehnuteľné.

Výraznejší seizmický jav sa odohral 14. októbra, keď zemetrasenie zasiahlo pobrežie Krymu. Epicentrum sa vtedy nachádzalo v Čiernom mori, približne štyri kilometre od pobrežia, v hĺbke okolo 14 kilometrov. Magnitúda otrasov dosiahla hodnotu 3,3. Aj keď ani toto zemetrasenie nespôsobilo rozsiahle škody, v niektorých oblastiach bolo citeľné a vyvolalo obavy obyvateľstva.

Na Ukrajine môže škody spôsobiť aj malé zemetrasenie

Samotná intenzita týchto zemetrasení by za bežných okolností nepredstavovala výrazné riziko pre stabilitu budov. Situácia na Ukrajine je však špecifická prebiehajúcim vojnovým konfliktom. Práve na tento aspekt upozornil aj vedúci výskumník ukrajinského Geofyzikálneho ústavu S. I. Subbotina Národnej akadémie vied Ukrajiny Dmytro Hryn. Podľa neho môžu byť následky aj slabých zemetrasení v niektorých oblastiach oveľa vážnejšie, než by sa očakávalo.

Hryn poukázal na to, že veľké množstvo budov bolo v dôsledku ruských útokov už výrazne poškodených. Zo seizmického hľadiska boli tieto stavby vystavené kritickému preťaženiu a ich nosné konštrukcie mohli utrpieť narušenie, ktoré nie je vždy viditeľné na prvý pohľad. Balistické strely a výbuchy podľa neho do určitej miery oslabujú statiku objektov, a to aj v prípade, že budova nebola úplne zničená.

Vedec zároveň upozornil, že táto problematika je zatiaľ málo preskúmaná. Nie je úplne jasné, do akej miery sú poškodené budovy schopné odolať ďalším vonkajším vplyvom, ako sú napríklad seizmické otrasy. Podľa Hryna sa preto vynára vážna otázka, či budovy, ktoré už prešli vojnovým poškodením, dokážu bezpečne zvládnuť zemetrasenia s magnitúdou 3 až 4, ktoré sa síce považujú za slabé až mierne, no môžu predstavovať dodatočnú záťaž.

Tieto varovania sú o to dôležitejšie, že seizmická aktivita na Ukrajine nie je úplne výnimočná. Najmä západné a juhozápadné oblasti krajiny sa nachádzajú v blízkosti karpatského seizmického regiónu, kde sa slabšie otrasy objavujú pravidelne. V kombinácii s poškodenou infraštruktúrou však môže aj relatívne nevýrazné zemetrasenie znamenať zvýšené riziko pre obyvateľov.

Hoci zatiaľ neboli hlásené žiadne škody ani zranenia v súvislosti s posledným zemetrasením v Ternopiľskej oblasti, odborníci zdôrazňujú potrebu monitorovania situácie. Dôležitá je aj dôkladná kontrola statického stavu budov, najmä v oblastiach, ktoré boli v minulosti zasiahnuté bombardovaním. Aj slabé otrasy tak môžu slúžiť ako varovanie, že kombinácia prírodných javov a vojnových škôd predstavuje vážnu výzvu pre bezpečnosť obyvateľstva na Ukrajine.