Zatmenie Slnka kedysi menilo dejiny. Toto sú tri príbehy, kedy sa tak stalo

V minulosti sa zatmenie Slnka predvídalo veľmi zle. Vo svojom článku na to poukazuje spravodajský web CT24.

Pre väčšinu existencie ľudstva prichádzalo zatmenie nečakane, ale s o to väčším efektom. Náhla temnota uprostred dňa, keď Slnko akoby zmizne, svet sa ochladí a potemní, vyvolávala u ľudí strach a obavy.

Zatmenie Slnka prerušilo bitku

To sa stalo napríklad 28. mája roku 558 pred naším letopočtom okolo šiestej hodiny popoludní. „V šiestom roku sa konala bitka, v ktorej sa prihodilo, že sa deň premenil na noc. Túto premenu dňa predpovedal Thalés z Milétu Iónskym, pričom stanovil ako hranicu práve tento rok, v ktorom sa bitka odohrala. Médiovia a Lýdiovia videli, že sa deň zmenil na noc, zastavili boj a oba národy dychtili po vzájomnom mieri.“ Tak opísal bitku pri rieke Halys prvý dejepisec Hérodotos.

V tomto boji sa stretli vojská dvoch nenávidených súperov – Lýdskej a Médskej ríše. Tieto národy proti sebe bojovali dlhých päť rokov, bitka na území dnešného Turecka mala tento spor vyriešiť raz a navždy.

Podľa Hérodota sa ale obe strany nakoniec zhodli na tom, že je zatmenie Slnka počas bitky znamením toho, že sa ich aktivita nepáči bohom. Temnota boj prerušila a na druhý deň sa obe strany zišli na vyjednávanie, aby „naplnili vôľu božstiev“ – teda aby uzavreli mier. Nakoniec sa im to podarilo, keď sa dohodol sobáš potomkov oboch vládcov.

Príliš to ale nepomohlo ani jednej strane tohto konfliktu. Počas ďalšej generácie totiž obe lokálne veľmoci podľahli Perzskej ríši.

Práve vďaka tomuto zatmeniu je veľmi presne známy dátum tejto bitky. Ide o úplne prvú historickú udalosť, ktorú sa podarilo datovať s hodinovou presnosťou – a to práve vďaka vede. Súčasne je toto zatmenie výnimočné ešte niečím ďalším – ide o vôbec to prvé, ktoré sa podarilo predpovedať. Podarilo sa to gréckemu matematikovi Thalétovi z Milétu - dodnes sa ale nevie, ako to spočítal.

Niekoľko dobových svedectiev to ale dokazuje. Americký spisovateľ sci-fi Isaac Asimov preto označuje práve 28. máj 558 za deň, keď sa zrodila veda a kedy sa na základe vedeckého aparátu podarilo experimentálne predikovať budúcu udalosť.

Kolumba zachránil Mesiac

Zatiaľ čo predpovede zatmenia Slnka boli zložité, predvídať zatmenie Mesiaca sa západná veda naučila dosť spoľahlivo. A tiež to potom dostatočne využila.

Bola to Kolumbova posledná výprava. A mohla skončiť veľmi zle. Na konci júna roku 1503 sa mu podarilo uviaznuť na Jamajke. Miestni, ktorí ešte nemali s Európanmi skúsenosti, ho privítali priateľsky a posádku jeho dvoch karavel pohostili. A pokračovali v tom aj ďalšieho pol roka, keď Španieli ostrov neopúšťali. Postupne im ale dochádzala trpezlivosť, Kolumbova expedícia im totiž nemala veľmi čo ponúknuť.

Stúpajúca nespokojnosť viedla k tomu, že nakoniec asi o rok neskôr španielskemu objaviteľovi odmietli čokoľvek ďalšie dať. Kolumbus nemal dosť mužov, aby sa ich priamemu útoku ubránil, a tak našiel iné riešenie. Na palube mal so sebou almanach, ktorého autorom bol židovský rabín a astronóm v jednej osobe, Abrahám Zacuto, a ktorý obsahoval astronomické tabuľky zahŕňajúce roky 1475 až 1506. Všimol si v nich dátum a čas nadchádzajúceho zatmenia Mesiaca, ktoré pripadlo na 1. marec.

Dohovoril si na ten deň schôdzku s vodcom domorodcov. Varoval ho, že Boh sa na jeho ľud hnevá – nepáči sa mu, ako sa správajú ku Kolumbovi a jeho mužom. Kolumbus náčelníka upozornil, že Boh dá jasné znamenie nespokojnosti tým, že Mesiac v splne bude vyzerať ako „rozpálený hnevom.“ Keď potom naozaj k zatmeniu došlo a červený Mesiac sa objavil presne tak, ako rabín Zacuto predpovedal, domorodci prepadli panike. Kolumbov syn Ferdinand to vtedy popísal takto: „S veľkým nárekom pribiehali zo všetkých strán k lodiam, naložení zásobami, a prosili admirála, aby sa za nich všetkými prostriedkami prihovoril u Boha, aby na nich nezoslal svoj hnev.“

Kolumbus ale vyťažil udalosť na maximum, pretože pomocou presýpacích hodín sledoval dĺžku zatmenia a keď sa malo blížiť ku koncu, oznámil Jamajčanom, že im Boh odpúšťa.

Vďaka tomu ho už potom domorodci neobťažovali a po zvyšok jeho pobytu ho zásobovali všetkým, čo chcel – až do 28. júna toho istého roku, keď mu priplávala pomoc. Z výpravy sa ale sám Kolumbus vrátil s podlomeným zdravím a zomrel iba o dva roky neskôr.

Zatmenie Slnka zjednotilo indiánske kmene

Napriek tomu, že sa zatmenie Slnka predpovedalo s veľkou presnosťou dosť zložito a prvýkrát sa to vlastne podarilo až britskému astronómovi Edmondovi Halleyovi v roku 1715, aj táto predikcia vecí budúcich sa raz stala dejinným hýbateľom. Hrala kľúčovú úlohu v odboji pôvodných obyvateľov Ameriky proti dobyvateľom zo západu.

Príbeh indiánskeho náčelníka Tecumseha je známy aj u nás – z päťdielnej rovnomennej série nemeckého spisovateľa Fritza Steubena. Mnoho čitateľov si ale neuvedomuje, že tento príbeh nie je na rozdiel od kníh o Vinetouovi fikciou, ale naozaj sa stal.

Náčelník z kmeňa Šónijov cítil, že sú jeho ľudia pod stále väčším tlakom európskych osadníkov, ktorí ich pripravujú o pôdu, lovnú zver aj ďalšie zdroje. K jeho nenávisti voči Európanom pomohol aj fakt, že ich rukou zomreli jeho otec aj starší brat. Tecumseh pochopil, že len jeden kmeň nemá proti technologicky aj početne silnejšiemu protivníkovi šancu a že jedinou šancou je teda zjednotenie kmeňov.

Pomáhal mu jeho mladší brat Tenskwatawa, ktorému sa hovorilo Prorok. Ten vyzýval pôvodných obyvateľov Ameriky, aby odmietli všetky západné hodnoty a vrátili sa k tým „pôvodným“. A darilo sa mu to, ako samozvaný posol bohov hovoril ich menom a autoritou, takže mu indiáni načúvali. V Indiane založili osadu Prophetstown, do ktorej prichádzali zástupcovia stále viac rôznych kmeňov.

Guvernérovi štátu Indiana sa táto rastúca jednota vôbec nepáčila a tak sa rozhodol charizmatického Tenskwatawu diskreditovať. Verejne ho vyzval, aby preukázal svoju prorockú moc, doslova odkázal: „Ak je skutočne prorok, požiadajte ho, aby spôsobil, že sa Slnko zastaví alebo Mesiac zmení svoj beh, že rieky prestanú tiecť alebo že mŕtvi vstanú z hrobov.“ Lenže Tenskwatawa to dokázal.

Odkázal guvernérovi naspäť: „Za päťdesiat dní od dnešného dňa nebude na oblohe ani mráčik. Až však Slnko dosiahne svoj najvyšší bod, v tej chvíli ho Veľký duch vezme do svojich rúk a skryje ho pred nami. Potom nás zahalí nočná tma a hviezdy budú žiariť okolo nás. Vtáky budú odpočívať a nočné tvory sa prebudia a pohnú.„ Predpovedaného dňa, teda 16. júna 1806, naozaj nastalo zatmenie Slnka a guvernérov pokus rozdeliť Šóníja veľkolepo zlyhal. Dodnes nie je úplne jasné, ako to Prorok dokázal, historici predpokladajú, že mal informácie od niekoho z Európanov.

Autorita oboch indiánskych vodcov potom už len rástla, v Prophetstowne žilo na vrchole jeho moci viac ako šesťtisíc ľudí. Konfederácia kmeňov sa stala vážnou hrozbou a nakoniec sa spojila proti Američanom s Britmi. Vrcholom jej boja bolo obliehanie Detroitu. Americkej presile podľahla kmeňová aliancia až v roku 1812.