Zem bude k Slnku najbližšie v januári: Mýtus o „teplejšej zime“ vysvetlený
Hoci sa môže zdať nelogické, že najväčšie priblíženie Zeme k Slnku nastáva uprostred zimy, ide o prirodzený dôsledok pohybu našej planéty vo vesmíre.
Hoci sa môže zdať nelogické, že najväčšie priblíženie Zeme k Slnku nastáva uprostred zimy, ide o prirodzený dôsledok pohybu našej planéty vo vesmíre. Perihélium ukazuje, že ročné obdobia neurčuje vzdialenosť od Slnka, ale sklon zemskej osi.
Perihélium – najbližšie priblíženie Zeme k Slnku – nastane 3. januára 2026. V tomto období bude naša planéta približne o 2,5 milióna kilometrov bližšie k Slnku než počas afélia, teda bodu, keď je Zem od Slnka najvzdialenejšia.
Pre obyvateľov severnej pologule môže byť táto skutočnosť mätúca. Ako je možné, že najbližšie k Slnku sa nachádzame práve v čase zimy? Odpoveď je však jednoduchá: ročné obdobia neurčuje vzdialenosť Zeme od Slnka, ale sklon jej osi.
Prečo sa Zem najviac priblíži k Slnku práve v zime?
Zemská os je naklonená približne o 23,5 stupňa. Keď je severná pologuľa naklonená k Slnku, dostáva viac slnečného žiarenia a panuje leto. Keď je odklonená, žiarenia je menej a nastáva zima. Rozdiel vzdialenosti medzi perihéliom a aféliom predstavuje len asi 3 %, čo je z hľadiska množstva prijatého tepla zanedbateľné.
Perihélium a afélium sú dôsledkom mierne eliptickej obežnej dráhy Zeme. Hoci sa často zobrazuje ako kruh, v skutočnosti ide o elipsu s veľmi nízkou excentricitou (približne 0,0167), takže rozdiely v vzdialenosti sú relatívne malé. Tvar obežnej dráhy sa navyše v priebehu státisícov rokov mierne mení vplyvom gravitačného pôsobenia najmä Jupitera a Saturnu.
Podľa druhého Keplerovho zákona sa Zem po obežnej dráhe nepohybuje rovnomerne – v perihéliu sa pohybuje rýchlejšie a v aféliu pomalšie. To má za následok aj mierne rozdiely v dĺžke ročných období. V súčasnosti sú letá na severnej pologuli približne o 4 až 5 dní dlhšie než zimy, keďže severné leto pripadá na obdobie afélia.
Načasovanie perihélia a afélia sa však postupne posúva. To, že dnes perihélium nastáva len niekoľko týždňov po zimnom slnovrate, je čistá náhoda. V minulosti už tieto udalosti splývali a v budúcnosti sa opäť posunú – napríklad okolo roku 6430 by malo perihélium pripadnúť na marcovú rovnodennosť.
Zem je teda v januári najbližšie k Slnku, no zima na severnej pologuli s tým nesúvisí. Ide len o výsledok náklonu zemskej osi a dočasnej zhody astronomických okolností – nie o trvalý stav.
