Zem čelí novému riziku: Návratu vesmírneho odpadu do atmosféry

Zem čelí rastúcej hrozbe z vesmíru, a to pádu rôznych vesmírnych trosiek a úlomkom. Podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) sa úlomky satelitov a trosky rakiet každý deň vracajú do zemskej atmosféry, čo je jav, ktorý sa v súčasnosti vyskytuje v priemere trikrát denne.

Hoci v minulosti bola možnosť, že tieto trosky zasiahnu obývané oblasti, minimálna – keďže 70 % planéty pokrývajú oceány – exponenciálny nárast počtu objektov obiehajúcich okolo planéty zvyšuje riziká.

Do roku 2024 bolo detekovaných najmenej 3 000 nových fragmentov a v súčasnosti sa odhaduje, že vo vesmíre sa vznáša 1,2 milióna kusov väčších ako 1 cm. Tieto objekty, hoci sú malé, majú dostatočnú rýchlosť na to, aby vážne poškodili aktívne satelity, pilotované kozmické lode, a dokonca aj Medzinárodnú vesmírnu stanicu.

Okrem toho sa odhaduje, že existuje viac ako 50 000 objektov väčších ako 10 centimetrov a monitorovacie siete sledujú v reálnom čase približne 40 000 fragmentov, z ktorých 11 000 zodpovedá satelitom a teleskopom, ktoré sú stále v prevádzke.

Môže na nás spadnúť vesmírny úlomok

Odborníci varujú, že ak sa tento jav nekontroluje, môže viesť k obávanému Kesslerovmu syndrómu, čiže k reťazovej reakcii, pri ktorej zrážky medzi objektmi vytvárajú viac a viac úlomkov, čím sa riziko pádu vesmírnych úlomkov ešte zvyšuje. 

Kesslerov syndróm je hypotetický scenár, v ktorom sa vysoký počet vesmírneho odpadu a úlomkov vo vesmírnej dráhe zaráža o seba, pričom každá zrážka vytvára ešte viac odpadu a zvyšuje tak pravdepodobnosť ďalších zrážok. 

Tento kaskádový efekt môže viesť k nezastaviteľnej reťazovej reakcii, ktorá by mohla zablokovať vesmírne dráhy a skomplikovať alebo znemožniť budúcim vesmírnym misiám dostať sa na ich cieľ. 

Aby sa tomu zabránilo, agentúry a spoločnosti pracujú na nových stratégiách zmierňovania, od zberných satelitov až po systémy riadeného vyraďovania z obežnej dráhy.

Ide však o „mravenčiu“ prácu, no bezpečnosť ľudí na planéte je prvoradá.