Zem sa vo štvrtok 3. júla 2025 dostala do pozície najďalej od Slnka. Napriek tomu však teploty v mnohých častiach sveta dosahujú extrémne hodnoty. Ako je možné, že máme také horúčavy, keď je Zem najďalej od zdroja tepla?
Európa zažíva v týchto dňoch ďalšiu vlnu horúceho počasia. Teploty v Stredomorí stúpajú aj nad +40 °C.
Horúco je aj na Slovensku. Vo štvrtok 3. júla vystúpila teplota v Slovenskom Grobe na takmer +39 °C.
Viacero ďalších meteorologických staníc prepisovalo teplotné rekordy. Informovali sme vás o tom v tomto článku.
Mimoriadne teplo je však napr. aj v Amerike. Predpoveď počasia pre Spojené štáty na deň pred sviatkom nezávislosti ukazuje, že teploty v južnej polovici krajiny dosiahnu aspoň 32 °C. Týka sa to územia od atlantického pobrežia, cez Ohiansku dolinu, Veľké planiny, Texas a Oklahomu až po juhozápadné púšte. Deväťdesiatstupňové teploty (v Fahrenheitoch, teda 32 °C a viac) sú očakávané aj v Kalifornii (okrem úzkeho pobrežného pásma), Nevade, častiach Oregonu, Washingtonu a väčšine Idaha.
Afélium nastalo 3. júla o 21:55 h nášho času, keď bola Zem od Slnka vzdialená 152 087 738 kilometrov. To je približne o 5 miliónov kilometrov viac, než keď bola Zem najbližšie k Slnku počas perihélia 4. januára.
Táto zmena predstavuje rozdiel 3,28 %, čo spôsobuje, že Slnko vyzerá o 6,55 % menej jasné než v januári. Napriek tomu to nemá zásadný vplyv na teplotu.
Kľúčovým faktorom, prečo máme v lete horúčavy, nie je vzdialenosť Zeme od Slnka, ale sklon Zeme. Zemská os je naklonená o 23,5 stupňa, čo spôsobuje, že slnečné lúče dopadajú v rôznych obdobiach pod rôznymi uhlami. V lete sú slnečné lúče pri našich zemepisných šírkach dopadajúce takmer kolmo, čo znamená viac energie na jednotku plochy a dlhšie dni.
Napríklad v New Yorku počas letného slnovratu 20. júna dopadajú lúče takmer priamo, zatiaľ čo v decembri počas zimného slnovratu sú veľmi šikmé. Výsledkom je, že v lete prijímame až trojnásobne viac tepelnej energie než v zime. Preto aj napriek väčšej vzdialenosti od Slnka pociťujeme vyššie teploty – najmä na severnej pologuli.
Niektorí si možno ešte zo školy pamätajú výklad, že keď je Zem v aféliu, malo by byť chladnejšie, a keď je v perihéliu, tak teplejšie. Táto logika však neberie do úvahy kontinentálnu asymetriu. Na severnej pologuli je viac pevniny než na južnej, čo vedie k väčším extrémom – horúcejším letám a chladnejším zimám.
Zaujímavosťou je, že dátumy afélia a perihélia sa približne zhodujú s dôležitými štátnymi sviatkami. Perihélium nastáva okolo Nového roka, zatiaľ čo afélium sa zhoduje s Dňom nezávislosti USA a našim sviatkom svätých Cyrila a Metoda. Tieto dátumy však nie sú fixné – v závislosti od roka sa môžu pohybovať v rozmedzí od 1. do 5. januára (perihélium) a od 2. do 6. júla (afélium).
Na záver možno povedať, že aj keď sa Zem v júli nachádza najďalej od Slnka, horúčavy sú stále bežnou súčasťou letného obdobia. Dôvodom je naklonenie zemskej osi, ktoré určuje množstvo a intenzitu slnečného žiarenia, nie vzdialenosť od Slnka.