Zem stráca rovnováhu: Severná pologuľa tmavne, hrozia nám veľké zmeny

Po desaťročia panovala istota, že Zem si udržiava rovnováhu v odraze slnečného svetla – napriek rozdielom medzi kontinentálnym severom a oceánskym juhom. Táto symetria však mizne.

Podľa výskumu Normana Loeba z NASA, publikovaného v Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), začína severná pologuľa tmavnúť, zatiaľ čo južná si zachováva vyššie planetárne albedo – schopnosť odrážať slnečné žiarenie.

Prečo na odraze svetla záleží

Odrážanie slnečného žiarenia je kľúčové pre udržiavanie obývateľnej teploty na Zemi. Mraky, ľad a povrch planéty fungujú ako obrovské zrkadlo, ktoré zabraňuje prehriatiu.

Donedávna satelity ukazovali, že tento odraz bol medzi pologuľami vyrovnaný, no nové merania odhaľujú narušenie energetickej rovnováhy.

Severná pologuľa teraz odráža menej slnečného svetla a absorbuje viac energie, čo vedie k zvýšenému vyžarovaniu infračerveného tepla. Planetárne „zrkadlo“ tak prestáva odrážať rovnaký obraz na oboch stranách planéty.

Čo spôsobuje túto nerovnováhu? Vedci identifikovali tri hlavné faktory:

• Pokles aerosólov – ekologické smernice znížili znečistenie v Európe a Severnej Amerike, čo je síce pozitívne, znížila sa tým však aj schopnosť atmosféry odrážať slnečné žiarenie. 
• Úbytok snehu a ľadu – topiace sa ľadovce zmenšujú biele plochy, ktoré kedysi pôsobili ako silné reflexné povrchy.
• Zmeny v oblačnosti – výkyvy v rozložení a hustote mrakov ovplyvňujú množstvo odrazeného žiarenia.

V dôsledku týchto procesov sever pohlcuje viac energie, čo môže rozkolísať krehkú klimatickú rovnováhu. 

Možné následky pre globálnu klímu

Energetické rozdiely medzi pologuľami ovplyvňujú atmosférickú a oceánsku cirkuláciu. Nerovnomerné otepľovanie môže meniť veterné prúdy, posúvať zrážkové pásma, ovplyvňovať monzúny či zvyšovať riziko sucha.

V oceánoch zas zmeny teploty narúšajú prúdy ako Golfský prúd, ktorý reguluje klímu v Európe a Severnej Amerike.

Hoci Loeb varuje, že pozorovaný trend môže byť aj výsledkom prirodzených výkyvov, vedci zdôrazňujú potrebu presnejších meraní a dlhodobého sledovania.

Zmena albeda je viac než len technický jav – je to odraz ľudskej činnosti. Znižovanie znečistenia síce čistí atmosféru, no zároveň znižuje schopnosť Zeme odrážať svetlo.

Strata ľadu zas oslabuje jeden z najúčinnejších reflexných mechanizmov planéty. Oceány, ktoré absorbujú až 90 % prebytočného tepla, sa zároveň prehrievajú, čo ovplyvňuje prúdy, biodiverzitu aj počasie.

Výsledkom je, že planéta, ktorá kedysi zrkadlila rovnováhu medzi severom a juhom, sa mení – a s ňou aj stabilná klíma.