Zemetrasenia striedajú prepadliny. V Turecku sa objavujú obrovské krátery

V Turecku sa v posledných mesiacoch zrýchleným tempom objavujú obrovské prepadliny, niektoré hlboké desiatky až stovky metrov. Tento znepokojujúci jav šokoval najmä vidiecke komunity a na sociálnych sieťach ho niektorí spájajú dokonca so starovekými biblickými proroctvami o zemi, ktorá sa „otvorí a pohltí ľudí“.

Seizmológovia navyše varujú Turecko pred hrozbou MEGAzemetrasenia, ktoré je možné v blízkej budúcnosti. Zemetrasenia spolu s krátermi predstavujú v tejto krajine obrovský problém. 

Stovky kráterov v jednej oblasti

Najviac zasiahnutou oblasťou je Konyjská nížina, jedna z najvýznamnejších poľnohospodárskych oblastí krajiny. Snímky náhlych zrútení pôdy vyvolali v regióne veľký poplach. Kým internet zaplavili tvrdenia o „Božom treste“, vedci upozorňujú na oveľa prozaickejšie príčiny – extrémne sucho a nadmerné čerpanie podzemných vôd.

Turecký úrad pre katastrofy a krízové riadenie (AFAD) potvrdil, že len v Konyjskej nížine evidujú najmenej 648 veľkých prepadlín. Výskumníci z Technickej univerzity v Konyi pritom za jediný rok zaznamenali viac než 20 nových zrútení, ktoré sa pridali k takmer 1 900 už identifikovaným nestabilným lokalitám.

Kým pred rokom 2000 boli takéto javy skôr výnimočné, dnes sa každoročne objavujú desiatky nových prepadlín. Niektoré z nich majú priemer presahujúci 30 metrov a pohlcujú poľnohospodársku pôdu, ohrozujú cestnú infraštruktúru aj obytné domy.

Dôvodom je extrémne sucho

Odborníci vysvetľujú, že k prepadom dochádza najmä v dôsledku vyčerpania podzemných vodonosných vrstiev. Počas dlhých období sucha farmári aj mestá masívne čerpajú vodu z vápencového podložia. Keď voda zmizne, podzemné dutiny a jaskyne sa zrútia a povrch sa náhle prepadne.

Dôsledky sú už citeľné: vysychajú studne, znižujú sa výnosy plodín, menia sa ekosystémy a niektoré poľnohospodárske plochy sú úplne opustené. Situáciu ešte zhoršuje fakt, že poľnohospodári sa snažia zachrániť plodiny, ako je kukurica či cukrová repa, ďalším zvyšovaním odberu vody, čím sa celý proces ešte viac urýchľuje.

Podľa údajov NASA dosiahli turecké vodné nádrže v roku 2021 najnižšiu úroveň za posledných 15 rokov. Geologické štúdie zároveň ukazujú, že hladina podzemnej vody v oblasti Konyje v posledných desaťročiach dramaticky klesla.

Vedci zároveň upozorňujú, že Turecko nie je jediným ohrozeným regiónom. Podobné riziká existujú aj v Spojených štátoch, Ázii, na Blízkom východe, v oblasti Stredomoria či v Austrálii. V amerických štátoch ako Texas, Arizona, Nové Mexiko alebo Florida už zaznamenali rozsiahle poklesy pôdy spojené s dlhodobým suchom a nadmerným čerpaním podzemných vôd.

Na juhozápade USA odborníci hovoria dokonca o bezprecedentnom suchu 21. storočia, ktoré by bez prísnej regulácie vodných zdrojov mohlo pretrvávať až do jeho konca.

Zatiaľ čo niektorí vnímajú tieto udalosti ako apokalyptické znamenia, vedci sa zhodujú v jednom: kombinácia klimatických zmien, extrémneho sucha a neudržateľného hospodárenia s vodou spôsobuje, že pôda doslova mizne pod našimi nohami.