Búrky
Zemetrasenie na Slovensku bolo najsilnejšie za 93 rokov. V týchto oblastiach sa môže zopakovať
Slovensko včera zažilo niečo, čo si táto generácia nepamätá.
Slovensko včera zažilo niečo, čo si táto generácia nepamätá. Na vlastnej koži viacerí z nás pocítili účinky zemetrasenia. Zemetrasenie, ku ktorému došlo bolo najsilnejšie za uplynulých 93 rokov. Vyskytlo sa v oblasti, kde sa to dalo očakávať. Ohrozené sú však aj ďalšie regióny Slovenska.
Včera o 20:23 otriaslo východným Slovenskom silné zemetrasenie. Podľa prvotných informácii Európsko-stredomorského seizmického centra malo toto zemetrasenie magnitúdu 5.0, čo ho radí medzi stredne silné zemetrasenia.
Dnes vedci zo Slovenskej akadémie vied toto zemetrasenie ručne vyhodnotili a jeho silu korigovali na stupeň 4.9, čo je najsilnejšie zemetrasenie na našom území zaznamenané od roku 1930. Epicentrum zemetrasenia bolo pri Domaši v katastri obce Ďapalovce a vyprodukovalo energiu o sile 560 MWh, čo sa dá predstaviť ako elektrina pre zhruba 300 000 ľudí na jeden deň.
Zemetrasenia sú na Slovensku bežné
Územie Slovenska, ktorého väčšinu pokrývajú Západné Karpaty, môžeme charakterizovať ako oblasť so strednou úrovňou zemetrasnej aktivity. Najsilnejšie zemetrasenia bolo zaznamenané v minulom storočí, a tak sa mnohí nazdávajú, že Slovensko je seizmicky pokojnou krajinou. Tak to však nie je.
Morfológia Slovenska v alpínskej horskej reťazi Karpát je z geologického pohľadu tektonicky mladá a aktívna. Na našom území dochádza k styku niekoľkých menších platní a celé územie je dá sa povedať ,,v pohybe,,
Napríklad Podunajská nížina každoročne klesá o zhruba pol milimetra. Naopak, Vysoké a Nízke Tatry, Veľká a Mala Fatra, či Považský Inovec stúpajú každoročne o pol milimetra. To sa na prvý pohľad zdá ako veľmi malý posun, no za sto rokov je to zmena už o 5 cm a za dva milióny rokov o rovný 1 km.
Zemetrasenia hrozia najmä na západe, severe a východe
Na Slovensku tak stále dochádza ku geomorfologickým posuvom a zemetrasenia preto nie sú vylúčené. Medzi najaktívnejšie oblasti, kde hrozí výskyt zemetrasenia je oblasť Malých Karpát, kde bolo zaznamenaných v histórii niekoľko silných zemetrasení a taktiež oblasť Považia. Treba však pripomenúť, že všetky moderné stavby s týmto rizikom rátajú a konštrukčne sú na zemetrasenie navrhnuté vodné priehrady aj diaľničné mosty.
Medzi seizmicky aktívnu oblasť patrí aj oblasť Komárna. Tu bolo zaznamenané vôbec najsilnejšie zemetrasenie v histórii. V roku 1763 malo zemetrasenie silu s magnitúdou 6.3. V dôsledku zemetrasenia bolo 279 domov úplne zničených a 353 domov sa čiastočne zrútilo.
Aj východné Slovensko, kde včera došlo k zemetraseniu je seizmicky aktívnou oblasťou. Ide o akúsi geologickú križovatku rôznych rozhraní. Stýkajú sa tu vonkajšie flyšové Karpaty
s bradlovým pásmom, neovulkanitmi Slanských vrchov, Vihorlatu a Popričného, s východoslovenským výbežkom panónskej panvy a na severojužne orientovaných hornádskych zlomoch, oddeľujúcich podľa
niektorých štúdií západokarpatský a východokarpatský blok. Hľadať príčiny pomerne častých zemetrasení v tejto oblasti je preto veľmi zložité.
Posledné silné zemetrasenie v tejto oblasti bolo v roku 2003, kedy dosiahlo magnitúdo 3.7.
