Zemi dochádza kyslík: Vedci už vedia, kedy zanikne život na našej planéte

Existuje niekoľko scenárov, v ktorých by sme si mohli predstaviť koniec života na Zemi – klimatické zmeny, rastúce hladiny CO2, dopad asteroidu, neustále zjasňovanie Slnka.

Skupina vedcov však zistila najpravdepodobnejšiu príčinu neobývateľnosti Zeme a tvrdia, že to bude dôsledok straty atmosféry bohatej na kyslík.

Na výpočet, kedy Zemi dôjde kyslík, použili počítačové modely.

Ako Zem získala kyslík?

Vedci poukazujú na „veľkú oxidačnú udalosť“ ako na moment, keď hladina kyslíka v zemskej atmosfére a oceánoch začala výrazne stúpať.

Stalo sa to približne pred 2,5 miliardami rokov a hoci sa o presnej príčine diskutuje, predpokladá sa, že za Veľkú oxidačnú udalosť sú z veľkej časti zodpovedné jednobunkové organizmy.

Nech už bola príčina akákoľvek, išlo o kľúčovú epochu vo vývoji Zeme, ktorá produkovala dýchateľný kyslík, vďaka ktorému bola naša planéta obývateľná pre rôzne väčšie organizmy.

Kedy dôjde kyslík na Zemi?

Vedci tvrdia, že Zem nebude mať atmosféru bohatú na kyslík navždy.

Hoci je nemožné predpovedať budúcnosť, vedci dokážu pomocou počítačových modelov analyzovať rôzne scenáre a vypočítať, ako dlho by Zem mohla mať atmosféru bohatú na kyslík.

Aby preskúmali, ako sa bude vyvíjať zemská atmosféra, Kazumi Ozaki, odborný asistent na Univerzite Toho, a Christopher Reinhard, docent na Technologickom inštitúte v Georgii, vytvorili na počítači model Zeme na simuláciu klímy a biochemických procesov.

Štúdia publikovaná v časopise Nature Geoscience zistila, že budúca životnosť zemskej atmosféry bohatej na kyslík je 1 miliarda rokov.

„Životnosť zemskej biosféry sa už mnoho rokov diskutuje na základe vedeckých poznatkov o neustálom zjasňovaní Slnka a globálnom geochemickom cykle uhličitanov a silikátov,“ hovorí Ozaki.

„Jedným z dôsledkov takéhoto teoretického rámca je neustály pokles hladín CO2 v atmosfére a globálne otepľovanie v geologických časových horizontoch,“ dodáva.

Je zrejmé, že spustenie počítačového modelu na presnú predpoveď toho, čo sa stane so Zemou v najbližších niekoľkých miliardách rokov, so sebou prináša rôzne nuansy.

Aby Ozaki s určitou pravdepodobnosťou dospel k záveru, čo sa môže stať, spustil počítačovú simuláciu viac ako 400 000-krát, pričom zakaždým menil rôzne aspekty modelu.

Zistil, že zemská atmosféra bohatá na kyslík vydrží ešte 1 miliardu rokov.

Po uplynutí tejto doby dôjde k „rýchlej deoxygenácii“ a naša atmosféra bude pripomínať ranú Zem pred Veľkou oxidačnou udalosťou spred 2,5 miliardy rokov.

„Atmosféra po veľkej deoxygenácii sa vyznačuje zvýšeným obsahom metánu, nízkymi hladinami CO2 a absenciou ozónovej vrstvy. Zemský systém bude pravdepodobne svetom anaeróbnych foriem života,“ hovorí Ozaki.