Zemské magnetické pole sa mení: Juhoatlantická anomália pokrýva už polovicu Európy

V poslednom desaťročí sa Juhoatlantická anomália výrazne rozšírila a dnes pokrýva oblasť zodpovedajúcu približne polovici Európy. Ukázali to merania satelitov Swarm Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Zmeny, ku ktorým v tejto oblasti – kde je magnetické pole Zeme slabšie – dochádza, nie sú zanedbateľné.

Magnetické pole Zeme je nevyhnutné pre existenciu života, pretože nás chráni pred kozmickým žiarením a nabitými časticami zo Slnka. Nie je však rovnomerné na celej planéte. Na južnej pologuli sa nachádza oblasť známa ako Juhoatlantická anomália, kde je magnetické pole výrazne oslabené. Jej existencia bola známa už v 19. storočí. Tento jav postihuje aj satelity, ktoré prelietajú nad južným Atlantickým oceánom – vystavuje ich vyšším dávkam žiarenia, čo môže viesť k poruchám či zlyhaniu systémov.

Výskum ESA odhalil rastúcu slabinu v magnetickom poli

Vedci z ESA sa rozhodli preskúmať, ako sa anomália menila v posledných rokoch. Analyzovali údaje z rokov 2014 až 2025 získané prostredníctvom satelitnej konštelácie Swarm, ktorá monitoruje magnetické pole Zeme. Výsledky publikovali v časopise Physics of the Earth and Planetary Interiors.

Zistili, že Juhoatlantická anomália sa za toto obdobie rozšírila natoľko, že dnes pokrýva územie takmer polovičnej veľkosti kontinentálnej Európy. Okrem strednej Južnej Ameriky a Atlantiku v okolí južnej Brazílie a Uruguaja už zahŕňa aj rozsiahlu časť južného Atlantického oceánu. Zatiaľ čo medzi rokmi 2014 a 2025 anomália stabilne rástla, od roku 2020 sa najrýchlejšie oslabovanie magnetického poľa prejavuje v oblasti Atlantiku juhozápadne od Afriky.

Prečo magnetické pole slabne pri Afrike?

Hlavný autor štúdie Chris Finlay, profesor geomagnetizmu na Technickej univerzite v Dánsku (DTU), vysvetlil, že Juhoatlantická anomália nie je jednotná – správa sa inak pri Afrike a inak pri Južnej Amerike. „V blízkosti Afriky sa deje niečo zvláštne, čo spôsobuje silnejšie oslabenie magnetického poľa,“ uviedol.

Podľa vedcov sú tieto zmeny spôsobené nezvyčajnými vzormi magnetického poľa pozorovanými na hranici medzi tekutým vonkajším jadrom Zeme a skalnatým plášťom. Tieto oblasti sú známe ako zóny spätného toku.

„Za normálnych okolností by sme očakávali, že siločiary magnetického poľa budú vychádzať z jadra na južnej pologuli. Pod Juhoatlantickou anomáliou však vidíme oblasti, kde sa magnetické pole namiesto vychádzania do priestoru vracia späť do jadra. Údaje zo Swarm ukazujú, že jedna z týchto oblastí sa posúva na západ smerom k Afrike, čo prispieva k ďalšiemu oslabovaniu magnetického poľa v tomto regióne,“ vysvetlil Finlay.

Magnetické zmeny sú aj na severe

Analýza dát z misie Swarm odhalila aj zmeny v oblastiach so silnými magnetickými poľami. Na severnej pologuli sa tieto regióny nachádzajú v Kanade a na Sibíri. Kým plocha silných magnetických polí v Kanade sa zmenšila o 0,65 % zemského povrchu – približne o veľkosť Grónska – oblasť na Sibíri sa naopak zväčšila o 0,42 %. Tento proces súvisí so zmenami v zemskom jadre a s posunom severného magnetického pólu smerom k Sibíri, čo má vplyv aj na navigačné systémy.

Podľa Chrisa Finlaya je dôležité uvedomiť si, že magnetické pole Zeme nie je jednoduchý dipól, ako tyčový magnet. „Iba pomocou satelitov, akými sú Swarm, môžeme túto komplexnú štruktúru presne zmapovať a sledovať jej vývoj,“ uzavrel vedec.