Ženy povedia denne o 3 000 slov viac ako muži, zistila nová vedecká štúdia

Asi každý sa už stretol so stereotypnou predstavou, že ženy sú oveľa ukecanejšie ako muži. Táto predstava je rozšírená naprieč kultúrami – ale podľa niekoľkých nových štúdií nie je úplne pravdivá.

Ako informuje ČT24, v roku 2007 vyšiel výskum jazykovedcov z Arizonskej univerzity, ktorí po analýze spočítali, že muži aj ženy povedia za deň veľmi podobné množstvo slov. Obe skupiny priemerne 16 tisíc.

Teraz na túto štúdiu nadviazali vedci z rovnakej školy, ale použili modernejšie metódy, ktoré im umožňuje výpočtová technika. Naznačuje, že ženy sú síce naozaj ukecanejšie, ale nie vždy – iba v určitom období života.

„Existuje silný medzikultúrny predpoklad, že ženy hovoria oveľa viac ako muži,“ zhŕňa stereotypy spoluautor štúdie Colin Tidwell. „Chceli sme zistiť, či tento predpoklad platí, keď sa empiricky overí.“

Ženy povedia o 3 000 slov viac, ale iba niektoré

Za novou štúdiou stojí väčšina pôvodného tímu. Tentokrát vykonali analýzu oveľa väčšieho počtu osôb a aj vzorka bola pestrejšia. Dáta obsahovali nahrávky 2197 ľudí zo štyroch krajín, skúmané osoby boli vo veku medzi 10 a 94 rokmi.

Ukázalo sa, že ženy vo veku 25 až 65 rokov prednesú v priemere o tritisíc slov denne viac ako rovnako starí muži (ženy predniesli denne v priemere 21 845 slov, muži 18 570 slov). Podobne silné rozdiely medzi pohlaviami sa už ale neobjavili v ďalších vekových skupinách štúdie: ani u dospievajúcich, ani u seniorov.

Významný rozdiel sa teda objavil iba u vekovej skupiny, ktorá v pôvodnej štúdii zameranej len na vysokoškolákov úplne logicky chýbala.

Štúdia však ukázala ešte jednu vec: zdá sa, že ľudia všeobecne prestávajú komunikovať a sú stále menej ukecaní. A to pomerne výrazne. Údaje analyzované na účely štúdie boli zhromaždené v rokoch 2005 až 2018, počas ktorých priemerný počet slov vyslovených za deň klesol z približne 16 tisíc na približne 13 tisíc. Súvisí to zrejme so stále silnejšou závislosťou modernej ľudskej civilizácie na digitálnej komunikácii.

Prečo je tomu tak?

Vedci stále nevedia, prečo sú ženy v takmer štyridsaťročnom období medzi 25. a 64. rokom života hovornejším pohlavím. Jednou z možností je podľa nich to, že v tomto období sa obvykle vychovávajú deti a ženy, ktoré často preberajú úlohu primárnej opatrovateľky, môžu v tomto období so svojimi deťmi hovoriť viac ako muži.

„Rozdiely vo výchove detí a starostlivosti o rodinu súvisiace s pohlavím sú jednou z možností, ktorá by mohla tento rozdiel vysvetliť,“ uviedol hlavný autor pôvodnej i novej štúdie Mathias Mehl. „Ak by hlavnou príčinou mali byť biologické faktory, ako sú hormóny, mal by byť značný rozdiel medzi pohlaviami prítomný aj medzi nastupujúcimi dospelými. Ak by hybnou silou mali byť spoločenské generačné zmeny, mal by sa postupne zvyšovať rozdiel medzi pohlaviami aj medzi staršími účastníkmi. Ani jedno z toho sa však nestalo.“

Aj keď ženy môžu byť v niektorých obdobiach života ukecanejšie ako muži, je podľa Mehla dôležité si uvedomiť, že ide len o štatistiku a že oveľa významnejšie rozdiely panujú medzi jednotlivcami bez ohľadu na pohlavie. Najmenej ukecaný účastník štúdie bol muž, ktorý denne povedal iba 100 slov, naopak najvýrečnejší bol aj muž, ktorý dokázal za jeden deň predniesť cez 120 tisíc slov.

Slová a ich vplyv na zdravie

Podľa Mehla by sa malo v tomto výskume ďalej pokračovať. Najmä s ohľadom na to, akú úlohu môže zohrávať úroveň hovornosti a socializácie človeka na jeho zdraví a pohodu. Jeho tím už pracuje na aplikácii, ktorá by cez mobilný telefón pomocou umelej inteligencie merala počet slov bez toho, aby zaznamenávala ich obsah.

„Fascinuje ma myšlienka, že vieme, koľko potrebujeme spať, vieme, koľko potrebujeme cvičiť, ale netušíme, ako veľmi máme komunikovať,“ povedal. „Existujú veľmi silné dôkazy o tom, že socializácia súvisí so zdravím, prinajmenšom v rovnakej miere ako fyzická aktivita a spánok. Je to jednoducho ďalšie správanie s dopadom na ľudské zdravie.“