Zmena El Niño a La Niña znepokojuje vedcov. Do roku 2050 môžu výrazne zosilnieť
Podľa novej štúdie sa El Niño a La Niña môžu do roku 2050 stať silnejšími a pravidelnejšími javmi.
Podľa novej štúdie sa El Niño a La Niña môžu do roku 2050 stať silnejšími a pravidelnejšími javmi. Ich zosynchronizovanie s inými klimatickými systémami môže výrazne zmeniť počasie na celej planéte. Čo to presne pre nás znamená a aké zmeny nastanú?
Rastúce globálne teploty môžu podľa medzinárodného tímu vedcov čoskoro spôsobiť zásadnú zmenu javu El Niño – južnej oscilácie (ENSO). Keďže tento fenomén ovplyvňuje počasie na celej planéte, jeho premena by mala ďalekosiahle následky.
El Niño – južná oscilácia (ENSO) je meteorologický jav v tropickej oblasti Tichého oceánu, spôsobený zmenami teploty oceánskej hladiny a pasátových vetrov. Ide o jeden z najvýznamnejších faktorov, ktorý ovplyvňuje globálnu klimatickú variabilitu, pričom zahŕňa aj opačné fázy – El Niño a La Niña.
El Niño a La Niña môžu rokmi zosilnieť
Vedci z Južnej Kórey, USA, Nemecka a Írska zistili pomocou pokročilých klimatických modelov, že ENSO sa môže stať silnejším a pravidelnejším cyklom s postupným otepľovaním planéty. Očakávajú, že do roku 2050 sa tento jav výrazne zintenzívni a zosynchronizuje s inými rozsiahlymi klimatickými systémami, uvádza vedecký portál Science Daily.
„Vedci zistili, že El Niño a La Niña by sa mohli stať oveľa silnejšími a predvídateľnejšími s otepľovaním planéty. Do roku 2050 môže tropický Pacifik dosiahnuť bod zlomu, v ktorom sa ENSO uzamkne do silných, rytmických oscilácií, ktoré sa synchronizujú s inými globálnymi klimatickými vzormi. Výsledkom by mohli byť zintenzívnené extrémne zrážky a väčšie riziko klimatického šoku na viacerých kontinentoch,“ píše sa vo vedeckej správe.
Zmení to počasie na celej planéte
Ak sa tieto predpovede naplnia, môžu sa do konca storočia zásadne zmeniť globálne teplotné a zrážkové vzorce. Vedci predpokladajú, že ENSO sa bude opakovať v pravidelných cykloch každých 30 až 40 rokov, čo by ovplyvnilo počasie na viacerých kontinentoch.
„Toto je prvýkrát, čo bola takáto zmena identifikovaná v komplexnom klimatickom modeli,“ uviedol profesor Malte F. Stuecker, hlavný autor štúdie. Podľa neho simulácie naznačujú, že silnejší ENSO môže interagovať so systémami, ako sú Severoatlantická oscilácia (NAO), dipól Indického oceánu (IOD) a tropický severoatlantický režim (TNA).
„Táto synchronizácia klimatických systémov môže viesť k extrémnym výkyvom zrážok v regiónoch, ako je napríklad južná Kalifornia či Pyrenejský polostrov,“ dodáva profesor Axel Timmermann, spoluautor štúdie.
„Hoci by väčšia pravidelnosť ENSO mohla zlepšiť predpovede, jeho silnejšie účinky si budú vyžadovať globálnu adaptáciu. Naše výsledky ukazujú, že klimatická variabilita sa bude v nasledujúcich desaťročiach ešte zosilňovať a dotkne sa ekosystémov, poľnohospodárstva aj vodných zdrojov,“ dodáva na záver odborník.
