Zmena klímy prináša do Európy sucho aj povodne súčasne. Ako je to možné?

Nový výskum ukazuje, že otepľovanie spôsobené človekom v uplynulom storočí zvýšilo premenlivosť zrážok na 75 percentách rozlohy Zeme, hlavne v Austrálii, Európe a na východe Severnej Ameriky. Výsledky zjednodušene hovoria, že suché obdobia sú teraz suchšie ako v minulosti a obdobia dažďov sú zase naopak vlhšie.

Na štúdii spolupracovali čínski a britskí vedci; ako prví preukázali, čo veda predpokladala: že zmena klímy spôsobuje väčšiu premenlivosť globálnych zrážok. Klimatické modely predpovedali, že sa táto premenlivosť bude v dôsledku zmeny klímy v budúcnosti zhoršovať. Nový výskum ale preukázal, že sa za posledných sto rokov už zhoršila.

Predchádzajúce štúdie sa zameriavali buď na dlhodobé priemerné zrážky, ktoré sa v globálnom meradle systematicky príliš nemenia, alebo na zrážkové extrémy, kde sa zase zmeny veľmi ťažko merajú. Táto štúdia sa ale venovala iba variabilite, teda nerovnomernému načasovaniu množstva zrážok. Čo je parameter, ktorý síce môže vyzerať nenápadne, ale reálne má obrovské dôsledky na život miliárd ľudí na Zemi.

Za pár hodín spadnú ročné úhrny zrážok

„Alarmujúce je, že s pokračujúcim globálnym otepľovaním sa tento problém bude zhoršovať. To zvyšuje riziko sucha a povodní,“ uviedli autori práce. Zo skúmaných oblastí sa to najviac prejavilo v Austrálii a práve tam vedci tiež očakávajú, že bude extrémov najviac pribúdať. Európa a Sever Ameriky ale nedopadli oveľa lepšie.

Výskum ukazuje systematické zvyšovanie premenlivosti zrážok od roku 1900. Každodenná variabilita zrážok sa celosvetovo zvýšila o 1,2 percenta za jedno desaťročie. Tento trend bol podľa štúdie značne výraznejší v druhej polovici storočia, po roku 1950.

Zvýšená variabilita znamená, že dážď je v čase rozdelený najrovnomernejšie. Môže to znamenať, že na jednom mieste síce naprší priemerne množstvo zrážok, aké tam spadne za rok, ale napríklad v priebehu troch týždňov. Čo pre danú oblasť znamená krátkodobé extrémne povodne a po zvyšok roka sucho. Z hľadiska štatistiky je ale všetko zdanlivo v poriadku, ročný priemer sa nijako nezmenil.

Keď vedci preskúmali dáta z pozorovania, zistili, že od roku 1900 sa variabilita zrážok zvýšila na 75 percentách skúmaných oblastí. Najviac postihnuté boli Európa, Austrália a východná časť Severnej Ameriky. Ide o regióny, pre ktoré sú k dispozícii podrobné a dlhodobé pozorovania. V ostatných oblastiach bol dlhodobý trend variability zrážok menej výrazný. Podľa autorov to môže byť spôsobené náhodnými zmenami variability alebo chybami v súboroch dát – pretože pre tieto regióny nie je k dispozícii ani zďaleka toľko informácií.

Čo spôsobuje sucho aj povodne súčasne?

Autori uvádzajú, že nárast je z veľkej časti dôsledkom vyšších emisií skleníkových plynov spôsobených človekom. Tie vytvorili teplejšiu a vlhšiu atmosféru, a teda aj intenzívnejšie zrážky a väčšie výkyvy medzi nimi.

Množstvo zrážok je totiž ovplyvnené niekoľkými faktormi. Tým prvým je množstvo vodnej pary vo vzduchu: teplý vzduch môže obsahovať viac vlhkosti. A každý stupeň globálneho oteplenia spôsobí, že sa priemerné množstvo vodnej pary na danom mieste povrchu zvýši o sedem percent. Krajina sa zatiaľ od začiatku priemyselnej revolúcie oteplila asi o 1,5 stupňa Celzia, čo zodpovedá desaťpercentnému nárastu vodnej pary v spodných vrstvách atmosféry. Práve to vedie k tomu, že z mrakov môže padať viac zrážok.

Druhým dôvodom je zosilňovanie vetrov, ktoré môžu na dané miesto priniesť viac vlhkosti, a teda intenzívnejšie zrážky. V hre je ale podľa autorov možno ešte viac ďalších faktorov, preto je podľa nich potrebný ďalší výskum.