Európa v zovretí búrok: Zmena klímy k nám prinesie viac nebezpečných superciel

Supercelárne búrky s extrémnymi prejavmi počasia, akými sú intenzívne zrážky, krupobitie a silný vietor až tornádo, sú fenoménom známym najmä pre rozľahlé pláne Severnej Ameriky, odkiaľ pochádza aj väčšina známych prípadov aj vedeckých štúdií.

Vhodné podmienky pre ich vznik sa však nachádzajú aj v Európe, a to najmä v teplej časti roka, kedy sa kombinuje výrazná instabilita s dostatočne silným strihom vetra.

Nové štúdie naznačujú, že s prebiehajúcou zmenou klímy budú supercely aj v Európe čoraz intenzívnejšie a z juhozápadu sa budú čoraz viac presúvať naším smerom, informuje portál In-počasí.

Čo je to supercela?

Supercela je špecifický typ konvekčnej búrky, ktorý sa od iných typov búrok líši predovšetkým svojou vnútornou dynamikou. Charakteristickým znakom týchto búrok je rotujúci výstupný prúd vzduchu, ktorý označujeme ako mezocyklóna. 

Práve táto rotácia umožňuje búrke udržiavať svoju štruktúru po dlhšiu dobu, často aj niekoľko hodín, a čerpať energiu z okolitého prostredia efektívnejšie ako iné typy búrok.

Vďaka týmto špecifickým vlastnostiam sú supercely často spojené s intenzívnymi prejavmi počasia, ako je výskyt veľkých krúp, intenzívnych zrážok, silných nárazov vetra a v niektorých prípadoch aj tornád.

Na vznik supercely je potrebné, aby bola atmosféra instabilne zvrstvená (teda aby teplota vzduchu s výškou klesala), ďalej je dôležitá dostatočná vlhkosť vzduchu a výrazný vertikálny strih vetra, teda zmena rýchlosti a smeru vetra s výškou.

Supercelárne búrky predstavujú významné riziko predovšetkým kvôli svojej schopnosti produkovať extrémne prejavy počasia. V porovnaní s ostatnými búrkami bývajú intenzívnejšie a majú dlhšiu dobu trvania, čo zvyšuje ich potenciál spôsobovať škody.

Ako môže klimatická zmena ovplyvniť tvorbu superciel u nás?

S rastúcim výskytom extrémnych prejavov počasia, vrátane zosilňujúcej úlohy konvekčných zrážok na celkových ročných úhrnoch, sa stále viac pozornosti venuje otázke, ako môže prebiehajúca klimatická zmena ovplyvniť početnosť, priestorové rozloženie aj intenzitu supercelárnych búrok. 

Touto problematikou sa zaoberala aj štúdia publikovaná v časopise Science Advances s využitím klimatických simulácií v kilometrovom meradle.

Autori štúdie najprv na základe jedenásťročnej simulácie súčasnej klímy (2011 – 2021), riadenej okrajovými podmienkami z reanalýzy ERA5, odvodili ročnú priemernú frekvenciu výskytu supercelárnych. 

Výsledky ukazujú, že ich výskyt nie je priestorovo rovnomerný, ale je výrazne ovplyvnený topografiou terénu. Najvyššia početnosť superciel bola identifikovaná v oblastiach v okolí Álp, Pyrenejí, Francúzskeho stredohoria či Dinárskych hôr.

Jednou z oblastí s najvyššou frekvenciou výskytu superciel je podľa štúdie región južných Álp a severného Talianska, ktorý je dlhodobo známy aj zvýšeným výskytom silného krupobitia a tornád.

Supercely sa z juhozápadu presunú na severovýchod

Následne autori vykonali simuláciu budúcej klímy zodpovedajúcu otepleniu o 3 °C oproti predindustriálnemu obdobiu. Celkový počet trajektórií búrok sa v oblasti Európy zvýšil o 11 % a aktivita by sa mala presunúť na severovýchod.

Výrazná aktivita superciel v oblasti Álp, ktorá bola viditeľná v súčasných podmienkach, sa v budúcej klíme ešte zvyšuje. Výrazné nárasty sa vyskytnú aj v južnom Nemecku, východnej a severovýchodnej Európe. Naopak, na Pyrenejskom polostrove a v južnom Francúzsku by mal počet superciel klesať. 

Štúdia ukazuje, že v scenári oteplenia o +3 °C sa v strednej a severovýchodnej Európe zvýši konvektívna dostupná potenciálna energia (CAPE), teda množstvo energie dostupnej pre výstupné prúdy v búrkach, zatiaľ čo zmeny konvektívnej inhibície (CIN) tu zostanú relatívne malé.

Súčasne dôjde aj k zvýšeniu vertikálneho strihu vetra, ktorý je pre vznik a udržanie supercel kľúčový. Táto kombinácia vytvorí priaznivejšie prostredie pre vznik organizovanej hlbokej konvekcie a bude zodpovedať očakávanému nárastu výskytu superciel v týchto oblastiach. 

Supercely budú intenzívnejšie

Okrem zmien v početnosti a priestorovom rozložení štúdie naznačuje aj zmeny v intenzite samotných supercelárnych búrok. Zatiaľ čo doba trvania a dĺžka trajektórií búrok sa v budúcej klíme výrazne nezmení, niektoré prejavy spojené s ich nebezpečnosťou zosilnia, pričom najvýraznejšie zmeny sa budú týkať zrážkových charakteristík.

Výsledky naznačujú nárast maximálnej intenzity zrážok aj vyšší potenciál pre výskyt väčších krúp. To zodpovedá očakávanému zosilňovaniu konvektívnych zrážkových extrémov v teplejšej klíme, kedy vyššia teplota atmosféry umožňuje zadržať viac vodnej pary, čo vedie k zosilneniu zrážok.

Naopak, zmeny v maximálnych nárazoch vetra, intenzite vzostupných prúdov alebo rotácii búrok budú skôr malé. Výsledky naznačujú, že supercelárna búrka v budúcej klíme nemusí vykazovať dlhšiu životnosť ani výrazne odlišnú dynamiku, ich sprievodné prejavy však môžu byť intenzívnejšie, najmä z hľadiska intenzívnych zrážok a krupobitia.