Zmena klímy spôsobená človekom sa podľa novej analýzy nezačala až v polovici 19. storočia, ale o niekoľko desaťročí skôr. Vedci upozorňujú, že jej prvé prejavy boli dlhý čas skryté, najmä v dôsledku silných sopečných erupcií a nedostatku globálnych meraní.
Keď sa dnes hovorí o ľuďmi spôsobenej zmene klímy, takmer vždy sa spomína rok 1850. Práve tento letopočet slúži ako referenčný bod, voči ktorému sa porovnávajú súčasné globálne teploty, pripomína web ČT24. Dôvod je pragmatický – z polovice 19. storočia už existujú kvalitné a relatívne ucelené súbory meraní teplôt, ktoré umožňujú spoľahlivé porovnávanie s neskorším obdobím. Nový výskum však naznačuje, že tento „štartovací bod“ nemusí zachytávať celý príbeh.
Ľudia totiž ovplyvňovali klímu už dávno pred rokom 1850. Vypúšťanie skleníkových plynov prebiehalo pri odlesňovaní, vysušovaní močiarov, spaľovaní dreva či chove dobytka. Zlom však nastal s priemyselnou revolúciou, ktorú odštartovalo masívne spaľovanie fosílnych palív. Kľúčový vynález – parný stroj – skonštruoval James Watt už v roku 1769 a jeho využitie sa Európou šírilo pomerne rýchlo. Práve preto sa čoraz častejšie kladie otázka, či rok 1850 nie je pre začiatok hodnotenia ľudského vplyvu na klímu príliš neskorý.
Odpoveď sa snaží priniesť nový teplotný dataset s názvom GloSAT, ktorý zostavila skupina britských klimatológov. Ich údaje siahajú hlbšie do minulosti, konkrétne až do roku 1781. Vedci upozorňujú, že už medzi rokmi 1750 a 1850 došlo k citeľnému nárastu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, čo mohlo viesť k miernemu otepleniu planéty. Toto skoré oteplenie však doteraz v klimatických modeloch a projekciách zohrávalo len okrajovú úlohu.
Nový výskum zároveň ukazuje, že obdobie od roku 1781 do polovice 19. storočia bolo v priemere chladnejšie než roky 1850 až 1900, ktoré dnes slúžia ako referenčné predindustriálne obdobie. To však neznamená, že všetky teplotné zmeny v tomto čase spôsobil človek. Autori GloSAT zdôrazňujú, že významnú úlohu zohrali aj dve mimoriadne silné sopečné erupcie na začiatku 19. storočia, ktoré viedli k dočasnému ochladeniu klímy.
Časť oteplenia zaznamenaného na konci 19. storočia je preto podľa vedcov len návratom k „normálnejším“ podmienkam po tomto sopečnom ochladení. Napriek tomu analýza naznačuje, že približne desatina stupňa Celzia z tohto oteplenia už bola spôsobená ľudskou činnosťou. Ide síce o zdanlivo malé číslo, no v kontexte globálnej klímy má aj takýto rozdiel význam.
Kľúčovou otázkou zostáva presnosť historických údajov. Globálne teploty sa na prelome 18. a 19. storočia systematicky nemerali, no existuje množstvo regionálnych záznamov. V mnohých krajinách si ľudia teploty zapisovali pravidelne a dlhodobo, hoci ešte nešlo o globálne koordinovaný systém. Práve kombináciou týchto údajov sa vedci snažili vytvoriť čo najucelenejší obraz o vtedajšej klíme.
Jedným z najznámejších príkladov je pražské Klementinum, kde sa teploty začali merať už v roku 1752 a systematické merania prebiehajú od roku 1775 dodnes. V Británii existujú súvislé záznamy už od roku 1659, vo Švédsku od roku 1722. Podobné údaje pochádzajú aj z ďalších európskych krajín, čo však zároveň predstavuje problém – mimo Európy je historických dát výrazne menej, čo znižuje presnosť globálneho modelu.
Vedcom sa napriek tomu podarilo zahrnúť aj mimoeurópske údaje, vrátane meraní z oceánov. Tie pochádzajú najmä zo záznamov britskej Východoindickej spoločnosti, ktorá si pre potreby námornej plavby systematicky zapisovala meteorologické údaje. Po úpravách, ktoré zohľadňovali známe skreslenia, sa tieto dáta stali cenným zdrojom informácií. Doplnili ich aj záznamy z veľrybárskych lodí. Staršie údaje však obsahujú medzery a neistoty, preto sa nepoužívajú v hlavných modeloch IPCC, ktoré sú považované za zlatý štandard klimatológie.
Podľa klimatológa Zekeho Hausfathera z Berkeley Earth, ktorý sa na štúdii nepodieľal, ide o významný vedecký pokrok. Zároveň však upozorňuje, že z výsledkov netreba robiť unáhlené závery. Nové dáta podľa neho pomáhajú lepšie pochopiť, ako sa otepľovanie začalo ešte pred rokom 1850, no nemenia zásadne naše možnosti splniť súčasné klimatické ciele.
Výsledky výskumu tak naznačujú, že ľudstvo mohlo Zem otepliť o niečo viac, než sa doteraz predpokladalo. Neznamená to však, že by sa dopady klimatickej zmeny mali prejaviť skôr alebo dramatickejšie, než ukazujú súčasné predpovede. Skôr ide o dôležité doplnenie mozaiky, ktoré pomáha lepšie pochopiť samotný začiatok globálnej zmeny klímy a úlohu človeka v nej.