V rakúskych Alpách hrozí bezprostredné ohrozenie, ktoré by mohlo vyvolať zrútenie známej hory na hraniciach s Nemeckom. Úrady túto horu neustále monitorujú a sú pripravení podniknúť opatrenia.
Hochvogel, výrazný alpský vrchol na hranici Rakúska a Nemecka, je dnes jednou z najmonitorovanejších hôr v Európe.
Obrovská trhlina v jeho masíve sa rýchlo zväčšuje a vedci už nehovoria o tom, či sa hora zrúti, ale kedy sa to stane. Globálne otepľovanie a miznúci permafrost menia stabilitu hôr a Hochvogel je ukážkový príklad.
Vo vrchole hory sa rozšírila gigantická prasklina, ktorá rok čo rok rastie. Vápencová hornina je prirodzene menej stabilná a kedysi ju držal pokope permafrost, ktorý pôsobí ako prírodné lepidlo.
Lenže tento permafrost sa topí a masív postupne stráca oporu. Pohyby skalných blokov sú už také výrazné, že odborníci ich bez prestávky sledujú citlivými senzormi a 3D laserovým skenovaním.
Trhlina sa podľa meraní posúva každoročne o milimetre až centimetre, no v posledných rokoch sa tempo zrýchľuje.
To je varovný signál, že vnútri hory prebiehajú zmeny, ktoré sa blížia ku kritickému bodu. Vedci sledujú zrýchlenie pohybov aj drobné seizmické otrasy, pretože môžu naznačiť blížiaci sa kolaps.
V prípade zosuvu sa môže uvoľniť približne 260-tisíc kubíkov skál. Nejde o jeden veľký pád, ale sériu postupných zosuvov veľkých blokov, ktoré môžu zasiahnuť dolinu pod masívom.
Najbližšia obec Hinterhornbach síce neleží priamo pod stenami hory, ale pri väčšom zosuve by hrozili prachové lavíny, blokové zosuvy aj prípadné bahenné prúdy, ak by skaly vleteli do potokov.
Hochvogel je vybavený sieťou monitorovacích senzorov, ktoré dokážu zachytiť zrýchľujúci sa pohyb horniny.
Ak dáta naznačia bezprostredné riziko, miestne orgány vyhlásia poplach a spustia evakuáciu. Tento systém je pripravený práve preto, že vedci očakávajú kolaps v najbližších rokoch a chcú mať čas na reakciu.
Presné načasovanie nie je možné určiť. Horu drží pokope už len zvyšok permafrostu a ten sa stráca rýchlejšie, ako by bolo bezpečné.
Ak sa tempo topenia zvýši napríklad vplyvom extrémnych letných horúčav alebo prudkých dažďov, môže dôjsť ku kritickému zlomu skôr, ako sa očakávalo.
Hochvogel nie je jediný vrchol, ktorý môže spadnúť v dôsledku klimatických zmien. V Nórsku sledujú masív Åkerneset, ktorý by sa mohol zrútiť do fjordu a vyvolať až osemdesiatmetrovú tsunami.
Žiadne miesto v údolí pod fjordom by pred takou vlnou neobstálo. Vo Švajčiarsku sa monitorujú svahy pri Blattene a v oblasti Brienz, kde sa môže uvoľniť až vyše dva milióny kubíkov skál.
Hochvogel je varovným signálom, že otepľovanie mení stabilitu alpínskeho terénu. Permafrost, ktorý hory držal tisíce rokov, mizne a masívy sa stávajú krehkejšími.
Vedci preto očakávajú, že podobných prípadov bude pribúdať a sledovanie horského terénu sa stane nevyhnutnou súčasťou ochrany obyvateľov aj turistických oblastí.