Ako zvláda extrémne počasie najhorúcejšie mesto Európy? Čakajú ho spaľujúce horúčavy

Výstup na Akropolu, symbol demokracie a starovekej gréckej slávy, bol vždy výzvou. V posledných rokoch sa však stal takmer skúškou fyzickej výdrže. V letných mesiacoch, keď teploty prekračujú +40 °C, úrady opakovane uzatvárajú najslávnejšie turistické miesto v krajine počas najteplejších hodín, aby chránili návštevníkov aj personál.

Pamätník svetového dedičstva UNESCO ponúka iba minimálny tieň. Stáť pod mramorovými stĺpmi Parthenonu, odrážajúcimi stredomorské slnko, môže pripomínať skôr trest ako splnený sen.

Najhorúcejšie mesto Európy čakajú spaľujúce horúčavy

Atény, tradične horúce mesto, zažívajú v posledných rokoch extrémy, ktoré sa stávajú novým normálom. V roku 2024 mesto prekonalo teplotné rekordy a aj celé Stredomorie sa ohrieva rýchlejšie ako zvyšok planéty. Písali sme o tom v tomto článku.

Záujem o cestovanie do Grécka však láme rekordy - tento rok sa očakáva príchod až 10 miliónov turistov len do Atén. Národná meteorologická služba varuje, že júl a august prinesú ďalšie extrémne horúčavy, čo nevyhnutne prinesie stret medzi turistickým ruchom a neúnosnými podmienkami.

Situácia otvára kľúčovú otázku pre celú krajinu: ako dlho je možné súčasný model masovej turistiky udržať? S rastúcim počtom návštevníkov prichádza tlak na infraštruktúru, vodné zdroje, ale aj rast cien, ktorý vytláča miestnych obyvateľov a mení charakter mesta.

Starosta Atén varuje pred horúčavami

Pre starostu Atén Charisa Doukasa je prispôsobenie sa zmenám klímy otázkou prežitia. Krátkodobé opatrenia zahŕňajú včasné varovanie pred vlnami horúčav, chladiace centrá, vodné hmly a nové parky. V okolí Akropoly budú neustále pripravené záchranné tímy.

„Turisti, hlavne zo severnejších krajín, podceňujú horúčavy,“ vysvetľuje sprievodkyňa Iris Plaitakis. „Na kopci nie je tieň, majú málo vody a vysoká expozícia slnku – môže to byť veľmi nebezpečné.“

Podľa európskej environmentálnej agentúry spôsobujú vlny horúčav viac ako 80 % úmrtí súvisiacich s počasím na kontinente. Z dlhodobého hľadiska Atény bojujú s vlastnou minulosťou. Mesto je druhé najhustejšie osídlené v Európe po Paríži, s minimom zelene. Navyše má jedno z najstarších obyvateľstiev v Európe – teda populáciu obzvlášť ohrozenú teplom.

Chcú obnoviť pôvodnú zeleň

Súčasné Atény, preplnené a pokryté betónom, sa od pôvodnej prírodnej idyly vzdialili. Predtým mesto ťažilo z miernej klímy, bohatej vegetácie a blízkosti mora – tieto prednosti boli sčasti zničené urbanizáciou v 50. a 60. rokoch. Teraz sa začína pracovať na ich obnove.

Mesto sa teraz sústredí na výsadbu stromov, už ich pribudlo 7 000, cieľom je 28 000 do štyroch rokov a vytváranie zelených koridorov. Medzi inovatívnymi riešeniami je aj prvý grécky „mikroles“ v husto obývanej štvrti Kypseli. Cieľom je znížiť vnímanú teplotu až o 5 °C počas piatich rokov.

V Chalandri, predmestí na severe mesta, bol revitalizovaný rímsky akvadukt z 2. storočia - voda, ktorá by inak prišla navnivoč, bude zavlažovať zeleň a ochladzovať okolie. Očakáva sa úspora až 100 000 kubíkov vody ročne.