Celosvetovo bol júl 2025 tretí najteplejší v histórii. Ako dopadlo Slovensko?

Už sme vás informovali o tom, že podľa európskej klimatickej služby Copernicus bola priemerná globálna teplota v júli na úrovni +16,68 °C. Ide o hodnotu, ktorá o 0,45 °C prekračuje dlhodobý priemer z rokov 1991 až 2020. Oproti vlaňajšiemu júlu 2023, ktorý drží prvenstvo ako najteplejší júl v histórii, bol tohtoročný júl síce chladnejší o 0,27 °C, no v porovnaní s predindustriálnym obdobím (1850–1900) prekročila teplota hodnoty o 1,25 °C.

Tieto údaje potvrdzujú, že klimatická kríza pokračuje a extrémne javy sa vyskytujú aj mimo tropických oblastí. Severné regióny Európy, ako sú Švédsko a Fínsko, čelili extrémnym vlnám horúčav, ktoré v tejto časti kontinentu nie sú bežné. V juhovýchodnej Európe sa situácia ešte zhoršila – okrem horúčav sužovali obyvateľstvo aj rozsiahle požiare. Turecko zaznamenalo historicky najvyššiu teplotu +50,5 °C.

Horúčavy neobišli ani Áziu – mimoriadne vysoké teploty hlásili oblasti Himalájí, Číny a Japonska. Naopak, podpriemerné teploty sa vyskytli na niektorých miestach v Antarktíde, Severnej a Južnej Amerike, Indii, Austrálii a častiach Afriky. „Dva roky po najteplejšom júli v histórii sa síce séria rekordov zastavila, ale klimatická zmena pretrváva,“ uviedol Carlo Buontempo, riaditeľ služby Copernicus. Ako dodal, počas tohto júla sme aj naďalej čelili dôsledkom globálneho otepľovania v podobe ničivých horúčav a záplav.

Ako dopadlo Slovensko z hľadiska teplôt?

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vo svojom hodnotení uvádza, že júl 2025 bol z hľadiska teplôt na našom území teplotne normálny. Mnoho ľudí mohlo mať pocit, že leto akoby ešte nezačalo, najmä v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Po veľmi teplom júni a úvode júla 2025 sa totiž počasie zmenilo a ustálilo v miernejších hodnotách, čo však bolo v histórii Slovenska bežnejšie ako extrémne horúčavy, ktoré sa v posledných rokoch stali štandardom.

Ak porovnáme júl 2024 s júlom 2025, zistíme, že tohtoročný júl bol výrazne chladnejší. Priemerná mesačná teplota vzduchu bola o 2 až 3 °C nižšia. Napríklad v Bratislave na letisku dosiahla priemerná teplota v júli 2024 hodnotu +24,9 °C, zatiaľ čo v roku 2025 to bolo len +22,0 °C. Podobný pokles bol pozorovaný aj v Dolnom Hričove (+21,5 °C vs. +19,4 °C) a v Košiciach (+23,8 °C vs. +21,2 °C).

Zaujímavosťou je, že hoci tohtoročný júl mnohí vnímali ako nevydarený, z dlhodobého hľadiska sa stále zaradil medzi teplejšiu tretinu. Napríklad v Bratislave bol 25. najteplejší od roku 1951. Na väčšine staníc na Slovensku sa priemerná mesačná teplota pohybovala nad normálom z obdobia 1991–2020, hoci len o niekoľko desatín stupňa.

Zvláštnym javom bolo, že priemerné mesačné teploty za jún a júl 2025 boli na niektorých staniciach úplne rovnaké – napríklad v Poprade (+17,6 °C), Boľkovciach (+21,6 °C) a Dolnom Hričove (+19,4 °C). Celoplošne bol jún o 0,15 °C teplejší ako júl. Jún 2025 sa tak stal štvrtým najteplejším júnom od roku 1931, zatiaľ čo júl bol až 24. v poradí.

K nižším teplotám v júli prispel aj kratší slnečný svit – v Bratislave trval len 268 hodín, zatiaľ čo v júni to bolo až 363 hodín. Menej slnka, viac oblačnosti a častejšie zrážky výrazne ovplyvnili denné maximá aj nočné minimá. Zatiaľ čo jún podporoval pokles nočných teplôt vďaka jasnej oblohe, júl ich vďaka vlhkosti a oblačnosti tlmil.

Júl 2025 na Slovensku z hľadiska zrážok a fenológie

Z pohľadu zrážok bol júl 2025 výnimočný. Po dlhom období sucha (od jesene 2024) konečne spadlo dostatok atmosférických zrážok, ktoré pomohli prírodnému prostrediu i poľnohospodárstvu. Ide o prvý mesiac s dostatkom zrážok od septembra 2024. Mesačné úhrny boli na viacerých miestach veľmi vysoké, v niektorých prípadoch až rekordné.

Napríklad v Žihárci spadlo 137 mm zrážok, čo je druhý najvyšší júl od roku 1961. V Holíči namerali 144 mm, pričom viac tam v júli napršalo len v roku 1997. V Topoľčanoch bol zaznamenaný štvrtý najvyšší júlový úhrn zrážok – 126 mm. Výrazné zrážky sa koncentrovali najmä v západných oblastiach – na staniciach ako Bratislava-Malý Javorník (172 mm) a Modra-Piesok (153 mm) boli hodnoty porovnateľné s Oravskou Lesnou (167 mm), čo je pre tieto miesta neobvyklé.

Na východe Slovenska však napršalo menej – napríklad v Moldave nad Bodvou len 60 mm, v Košiciach na Podhradovej 74 mm a v Medzilaborciach 59 mm. Naopak, v horských oblastiach boli zrážky výrazné: Chopok (181 mm), Lomnický štít (205 mm), Tatranská Javorina (236 mm). Výdatné zrážky sa vyskytli aj v podobe rekordných denných úhrnov – v Žihárci 91 mm (8. 7.), v Radošine 68,6 mm (8. 7.), v Zubáku 97,9 mm (27. 7.).

Príčinou častých dažďov boli vlhké vzduchové hmoty z oblasti Stredozemného a Jadranského mora, ktoré boli v tomto roku teplotne nadpriemerné. Výsledkom bola zvýšená oblačnosť a menej slnečných dní, čo malo priamy vplyv na vegetačný cyklus a poľnohospodárske práce.

V prvej dekáde júna sa začala žltá zrelosť obilnín, čo vďaka suchému počasiu umožnilo skorý zber – napríklad v Rimavskej Sobote sa repka začala zberať už 3. júla, o desať dní skôr ako zvyčajne. Avšak následný výskyt plošných zrážok v druhej polovici júla zber spomalil a skomplikoval. V Sobranciach sa zber repky uskutočnil až 30. júla, teda až o 22 dní neskôr oproti dlhodobému priemeru.

Pre plodiny ako kukurica, slnečnica či zemiaky prišli dažde práve včas a výrazne pomohli ich vývoju. Naopak, pre obilniny bolo už neskoro – úroda utrpela z hľadiska množstva aj kvality. Priaznivé však bolo, že zrážky doplnili pôdnu vlahu aj v lesoch, čo prispelo k lepšiemu rastu vegetácie a minimalizovalo riziko lesných požiarov, na rozdiel od iných častí Európy, kde horúčavy spôsobili vážne škody.