Ďalší nádherný úlovok slovenského astrofotografa. Slimák ukazuje, ako skončí naše Slnko

Len pred pár dňami sme vás informovali o nádhernom zábere pána Jána Gajdoša z Belej nad Cirochou. Tento astrofotograf je známy svojimi kvalitnými zábermi nočnej oblohy, ktoré sa mu darí zachytávať priamo zo svojho rodného regiónu. Naposledy sa mu podarilo odfotiť kométu C/2025 A6 Lemmon, ktorá v posledných týždňoch postupne zvyšuje svoju jasnosť a začína pútať pozornosť nielen odborníkov, ale aj amatérskych pozorovateľov.

Fotografiu vyhotovil 6. septembra 2025 priamo z Belej nad Cirochou. Kométa sa podľa dostupných výpočtov dostane k Zemi najbližšie približne 21. októbra 2025, keď bude od nás vzdialená asi 0,60 AU, teda približne 90 miliónov kilometrov. Z astronomického hľadiska nejde o nebezpečné priblíženie, no pre pozorovateľov je to výborná príležitosť sledovať objekt, ktorý môže byť voľným okom viditeľný na oblohe.

Jej pohyb bude na večernej oblohe dobre rozpoznateľný – kométa sa bude presúvať zo severovýchodu na severozápad. Ak sa aktuálne trendy potvrdia, jej jasnosť by mohla dosiahnuť hodnoty okolo 4 až 5 magnitúd, čo znamená, že kométa by sa mohla zaradiť medzi tie, ktoré sú pozorovateľné bez ďalekohľadu. To je situácia, ktorá sa nestáva často a vzbudzuje záujem širokej verejnosti.

Kométa C/2025 A6 Lemmon bola po prvýkrát zaznamenaná v januári 2024 v rámci programu Mount Lemmon Survey, ktorý sa špecializuje na vyhľadávanie blízkozemských asteroidov a komét. Spočiatku sa zdalo, že ide o veľmi slabý objekt s jasnosťou +21,5 magnitúd. To je viac než miliónkrát slabšie, než dokáže zachytiť ľudské oko. Až podrobnejšie pozorovania odhalili, že nejde o asteroid, ale o kométu s typickou prachovou a plynovou aktivitou v okolí jadra.

Slimák ukazuje, ako skončí naše Slnko

Najnovšie sa však Ján Gajdoš pochválil ďalším záberom, ktorý ukazuje, že jeho záujem o vesmírne objekty nekončí pri kométach. Tentoraz odfotil hmlovinu NGC 7293, známu aj ako Helix alebo Slimák. Ide o najbližšiu a zároveň najjasnejšiu planetárnu hmlovinu, ktorá sa nachádza v súhvezdí Vodnár. Patrí medzi najznámejšie objekty tohto druhu a je častým cieľom profesionálnych i amatérskych astronómov.

Hmlovina Slimák je od Zeme vzdialená asi 650 svetelných rokov. Vznikla približne pred 25 000 rokmi, keď hviezda podobná Slnku odvrhla svoje vonkajšie vrstvy. Dnes sa rozpína rýchlosťou 24 kilometrov za sekundu a vďaka jasnosti 7,3 magnitúdy a uhlovému priemeru okolo 15 oblúkových minút je viditeľná aj menšími ďalekohľadmi či binokulármi. Je preto veľmi obľúbeným cieľom amatérskej astronómie.

Napriek tomu, že ide o jednu z najjasnejších planetárnych hmlovín, jej plošná jasnosť je nízka. Dôvodom je veľký priemer, ktorý spôsobuje, že svetlo sa rozkladá na veľkej ploche. Aj preto ju neobjavil slávny astronóm William Herschel a nebola zaradená ani do známeho Messierovho katalógu, ktorý obsahuje najjasnejšie objekty oblohy.

Skutočný priemer hmloviny Slimák dosahuje približne 1,5 svetelného roka. V jej strede sa nachádza biely trpaslík, teda zvyšok pôvodnej hviezdy, ktorý má povrchovú teplotu až 130 000 °C. Tento horúci objekt má jasnosť 13,3 magnitúd a vyžaruje prevažne ultrafialové žiarenie. Viditeľný je len vo výkonných ďalekohľadoch, no jeho intenzívne žiarenie osvetľuje odvrhnuté plynové obálky, ktoré dnes tvoria samotnú hmlovinu. Pohľad na Slimáka tak predstavuje pohľad do budúcnosti nášho Slnka – aj ono sa o miliardy rokov premení na bieleho trpaslíka a vytvorí podobnú hmlovinu.

Zaujímavým javom v hmlovine Slimák sú takzvané kometárne uzly. Tie boli prvýkrát detailne pozorované v roku 1996. Hoci názov evokuje spojitosť s kométami, v skutočnosti ide o útvary neporovnateľne väčších rozmerov. Ich „hlavy“ sú dvakrát väčšie ako celá naša Slnečná sústava, pričom chvosty siahajú až stokrát ďalej. Rozpínajú sa rýchlosťou približne 10 kilometrov za sekundu a svojím tvarom pripomínajú kometárne javy.

Vznik týchto zvláštnych štruktúr súvisí s interakciou plynových obálok vyvrhnutých hviezdou. Keď sa horúcejšia neskoršia obálka stretla s chladnejšou, ktorá bola odvrhnutá skôr, vznikli fragmenty v tvare komét. Niektorí vedci dokonca pripúšťajú, že prachové častice z týchto uzlov sa môžu časom zlepovať a vytvoriť kompaktné ľadové telesá podobné Plutu.

Helix tak nie je len nádherným objektom na oblohe, ale aj fascinujúcim laboratóriom, ktoré nám umožňuje pochopiť, ako vyzerá posledná fáza života hviezdy podobnej nášmu Slnku. Práve preto je každá kvalitná snímka tejto hmloviny prínosom nielen pre vedeckú komunitu, ale aj pre verejnosť, ktorá má vďaka astrofotografom možnosť nazrieť do vzdialených kútov vesmíru.