Slovenský astrofotograf Ján Gajdoš z Belej nad Cirochou opäť priniesol unikátne zábery nočnej oblohy. Tentokrát sa mu podarilo zachytiť kométu, ktorá sa po viac než tisícročí vracia do blízkosti našej planéty.
O tvorbe tohto fotografa sme na našom portáli písali už niekoľkokrát. Jeho zábery sú medzi milovníkmi astronómie a astrofotografie dobre známe. Pán Gajdoš sa totiž opakovane zameriava na objekty, ktoré bežným okom často vôbec nevidno, no jeho technika a trpezlivosť dokážu ukázať skryté poklady vesmíru.
Spomedzi mnohých snímok, ktoré sa dostali do pozornosti verejnosti, možno pripomenúť napríklad zachytenie Polárnej žiary z novembra 2023, ktorá bola na Slovensku mimoriadne výnimočným úkazom. Zachytil aj Abell 31, jednu z najstarších planetárnych hmlovín, či kométu 12P/Pons-Brook. Vo svojom archíve má aj zábery Bodeho hmloviny a Cigary, Labutej hmloviny či emisnej hmloviny IC 1396.
Najnovšie sa mu podarilo zachytiť kométu C/2025 A6 Lemmon, ktorá podľa jeho slov začína postupne zvyšovať svoju jasnosť. Fotografiu vyhotovil priamo z Belej nad Cirochou pred pár dňami, konkrétne 6. septembra 2025. Kométa sa najbližšie k Zemi dostane približne 21. októbra 2025 na vzdialenosť okolo 0,60 AU, teda necelých 90 miliónov kilometrov.
Následne sa bude pohybovať po večernej oblohe zo severovýchodu na severozápad. Ak sa trend potvrdí, jej jasnosť by mohla dosiahnuť hodnotu okolo 4 až 5 magnitúd, čo znamená, že by bola pozorovateľná aj voľným okom.
Ako sme vás informovali aj pred pár dňami, kométu C/2025 A6 (Lemmon) po prvýkrát spozoroval v januári minulého roka program Mount Lemmon Survey, ktorý sa špecializuje na hľadanie blízkozemských asteroidov a komét. Pôvodne sa objekt javil len ako veľmi slabá bodka s magnitúdou +21,5. To znamená, že bol viac ako miliónkrát slabší, než čo je schopné zachytiť ľudské oko. Až následné podrobnejšie pozorovania ukázali, že nejde o asteroid, ale o kométu.
Zaujímavosťou je, že pri prvých záberoch astronóm David Fuls 3. januára 2025 sám predpokladal, že ide o asteroid. Objekt totiž vyzeral ako hviezdovitá bodka. Po preskúmaní ďalších snímok sa však ukázalo, že má kometárny charakter, teda že okolo jadra obiehajú prachové a plynové častice. Objav sa napokon podarilo potvrdiť aj staršími dátami – jedna snímka z novembra 2024 zachytávala tento objekt ešte slabšie, no potvrdzovala jeho existenciu.
Následne sa do práce pustili odborníci z Medzinárodnej astronomickej únie. Sjuiči Nakano z Centrálneho úradu pre astronomické telegramy využil 117 pozorovaných polôh kométy medzi 12. novembrom 2024 a 14. augustom 2025. Na ich základe vypočítal obežnú dráhu a zistil, že kométa dosiahne svoje perihélium, teda najbližší bod k Slnku, 8. novembra 2025 vo vzdialenosti 79,25 milióna kilometrov. Najbližšie k Zemi sa priblíži o niekoľko týždňov skôr – 20. októbra – keď bude vzdialená 89,16 milióna kilometrov.
Tieto údaje naznačujú, že ide o jeden z mimoriadne vzácnych objektov. Kométa Lemmon sa nachádza na veľmi dlhej obežnej dráhe, ktorá ju vedie až do vzdialeností 36,3 miliardy kilometrov od Slnka. Jej celková obežná doba sa odhaduje na 1350 rokov. Astronómovia však upozorňujú, že jej trajektória bola v apríli tohto roka ovplyvnená gravitačným pôsobením planéty Jupiter. Pri prelete vo vzdialenosti 348,5 milióna kilometrov totiž obrovská planéta ubrala časť jej orbitálnej energie. To znamená, že jej návratový cyklus sa skráti približne o 200 rokov.
Vďaka tejto kombinácii okolností máme teraz jedinečnú šancu sledovať kométu, ktorá sa do blízkosti Zeme vrátila po viac než tisícročí. Pre laickú verejnosť je to príležitosť uvidieť na oblohe objekt, ktorý sa zapísal do astronomických dejín až vďaka moderným technológiám. Pre odborníkov zasa ide o cenný zdroj poznatkov o dynamike kometárnych dráh a o tom, ako obrovské planéty dokážu meniť ich osud.
Pozorovanie kométy Lemmon môže byť v októbri 2025 jedným z najvýraznejších astronomických momentov roka. Kométy sú však notoricky nevyspytateľné – môžu sa nečakane rozjasniť, ale aj náhle zoslabnúť, ak dôjde k roztrhnutiu ich jadra. Už teraz je však isté, že mnohí nadšenci do vesmíru, medzi nimi určite aj pán Ján Gajdoš, budú tento objekt pozorne monitorovať a prinášať ďalšie pozoruhodné snímky, ktoré priblížia tento vzácny úkaz aj širokej verejnosti.