Zatiaľ čo kalendár ukazuje začiatok marca, príroda sa správa, akoby bol apríl či máj. Nadpriemerné teploty ovládli starý kontinent a prebúdzajú vegetáciu v nebezpečnom predstihu. Tento meteorologický paradox však má nepriaznivé následky pre vegetáciu aj pre ľudí.
Podľa aktuálnych modelových projekcií bude nadpriemerne teplé prúdenie nad Európou pretrvávať aj v nasledujúcich dňoch a hoci slnečné lúče lákajú von, pre prírodu predstavujú dvojsečnú zbraň.
V mnohých regiónoch už pozorujeme predčasné kvitnutie a zrýchlený rast vegetácie, pričom stromy a plodiny, ktoré by mali ešte odpočívať, sú pre oteplenie v plnom rozkvete, čo je najväčším rizikom nadchádzajúcich týždňov.
Odborníci varujú pred fenoménom, ktorý sa stáva novým štandardom, pretože marec a apríl sú mesiace známe náhlymi vpádmi arktického vzduchu, ktoré dnes narážajú na vegetáciu v jej najzraniteľnejšej fáze.
Akonáhle rastlina zakvitne, stačí pokles teploty len pár stupňov pod nulu, aby došlo k nenávratnému poškodeniu kvetov a budúcich plodov, čo spôsobuje najväčšie vrásky na čele ovocinárom a vinohradníkom.
Skutočným problémom dnešných dní nie je samotné prípadné ochladenie, ale atypické teplo, ktoré mu predchádza, pretože atmosféra je v marci stále nestabilná a riziko neskorých mrazov nezmizne len preto, že nás momentálne tešia jarné teploty.
Slováci sa navyše musia pripraviť na extrémne teplotné výkyvy, kedy denná amplitúda dosahuje až k 18 °C. Kým maximálne denné teploty stúpajú až k +17 °C, noci a skoré rána zostávajú mrazivé.
Tieto obrovské rozdiely však negatívne vplývajú aj na náš organizmus, ktorý musí ráno produkovať viac tepla a popoludní sa zasa ochladzovať, čo vedie k rozširovaniu ciev, poteniu a celkovému pocitu únavy.
Rýchle zmeny prispievajú k tzv. jarnej únave, znižujú výkonnosť a nevhodne zvolené oblečenie môže pre podchladenie či prehriatie výrazne oslabiť imunitu.