Hmlovina v súhvezdí Cefeus pripomína sloní chobot. Rodia sa v ňom nové hviezdy

Do redakcie nám opäť napísal pán Ján Gajdoš, ktorý je našim čitateľom dobre známy vďaka svojim astrozáberom. Naposledy nám poslal fotografiu planetárnej hmloviny NGC 7293, známej pod názvami Helix alebo Slimák. Ide o najbližšiu a zároveň najjasnejšiu planetárnu hmlovinu, ktorá sa nachádza v súhvezdí Vodnár a patrí medzi obľúbené objekty astrofotografov po celom svete.

Skutočný priemer hmloviny Slimák dosahuje približne 1,5 svetelného roka. V jej centre sa nachádza biely trpaslík – zvyšok pôvodnej hviezdy, ktorý dosahuje povrchovú teplotu až 130 000 °C. Tento horúci objekt má jasnosť 13,3 magnitúd a vyžaruje najmä ultrafialové žiarenie.

Hoci je voľným okom neviditeľný a pozorovať ho možno len vo výkonných ďalekohľadoch, jeho žiarenie osvetľuje plynové obálky, ktoré sa uvoľnili z hviezdy počas jej zániku. Pohľad na túto hmlovinu je zároveň pohľadom do budúcnosti – podobný osud čaká aj naše Slnko, ktoré sa o niekoľko miliárd rokov zmení na bieleho trpaslíka a vytvorí vlastnú planetárnu hmlovinu.

Tentoraz sa však pán Gajdoš pochválil ďalším skvostom. Jeho najnovší záber zachytáva hmlovinu IC 1396, známu aj pod názvom Sloní chobot, ktorá sa nachádza v súhvezdí Cefeus.

Ako uviedol, ide o kompozitný snímok poskladaný z kanálov L+R+G+Hα+SII+OIII, pričom celkový čas expozícií dosiahol úctyhodných 83 hodín. Takýto výsledok si vyžaduje nielen dobrú techniku, ale aj nesmiernu trpezlivosť a skúsenosti.

V chobote sa rodia nové hviezdy

IC 1396 patrí medzi najväčšie emisné hmloviny na oblohe, jej priemer dosahuje približne 3 stupne, čo je šesťnásobok uhlového priemeru Mesiaca v splne. Keďže sa však nachádza vo vzdialenosti okolo 2 400 svetelných rokov od Zeme, jej detaily sú viditeľné len pri dlhých expozíciách. Slávny Sloní chobot je tmavý útvar v centrálnej časti hmloviny – oblasť plynu a prachu, ktorá sa tiahne do priestoru ako zakrivený chobot.

Táto tmavá oblasť je známa ako tzv. globula, čo je hustá koncentrácia plynu a prachu. V jej útrobách prebieha proces zhlukovania hmoty, z ktorého vznikajú nové hviezdy. Ide teda o aktívnu hviezdotvornú oblasť, kde sa zrod budúcich hviezd dá pozorovať „takmer v priamom prenose“. Práve preto je IC 1396 mimoriadne cenná pre astronómov, ktorí tu môžu skúmať počiatočné štádiá hviezdneho vývoja.

Sloní chobot sa skladá z ionizovaného plynu, ktorého žiarenie je spôsobené intenzívnym ultrafialovým svetlom z mladých, horúcich hviezd v strede hmloviny. Tieto hviezdy patria medzi masívne a svojím žiarením doslova vyrezávajú tmavé štruktúry z okolitého plynu. Výsledkom je nádherný kontrast medzi svietiacimi oblasťami a tmavými prachovými pásmi.

Hmlovina IC 1396 sa nachádza v oblasti oblohy, ktorá je bohatá na podobné objekty. V súhvezdí Cefeus nájdeme viacero tmavých hmlovín, reflexných i emisných útvarov, ktoré vytvárajú pestrú mozaiku. Vďaka svojej polohe na severnej oblohe je tento objekt dobre dostupný pre pozorovateľov zo strednej Európy, pričom najlepšie podmienky na jeho pozorovanie nastávajú v letných a jesenných mesiacoch.

Z vedeckého hľadiska je IC 1396 dôležitým laboratóriom pre skúmanie interakcie hviezdneho žiarenia a medzihviezdneho prostredia. Procesy, ktoré tu prebiehajú, majú priamu súvislosť s tým, ako sa rodia hviezdy podobné Slnku a ako sa formujú ich planetárne systémy. Práve preto sa táto hmlovina často stáva cieľom profesionálnych observatórií i vesmírnych teleskopov.

Pán Gajdoš tak opäť ukázal, že na zachytávanie krás vesmíru má skrátka talent. Jeho záber Slonieho chobota nielen že odhaľuje krásu vesmíru, ale zároveň pripomína, že aj naša planéta je len súčasťou oveľa väčšieho a neustále sa meniaceho kozmu.

Na záver dodáme, že ak sa aj vám podarí zachytiť niečo zaujímavé v súvislosti s počasím či astronómiou, určite nám to pošlite. Môžete na to využiť aj aplikáciu WhatsApp.