Klimatické zmeny sa týkajú každého. Nevyhnú sa ani Slovákom

Vyčíňanie tornáda na Morave v júni tohto roka bol ako blesk z jasného neba. Mnohí neverili tomu čo videli a počuli v správach alebo v tom horšom prípade, zažili na vlastnej koži. Okamžite ako opadlo prvotné zdesenie, začali sa objavovať názory o tom, čo spôsobilo prírodnú katastrofu. Jednou z príčin mala byť aj klimatická zmena.

Dodnes však neexistuje jednotný názor. Kým jeden tábor tvrdí, že šlo o náhodu, iní vedci vychádzajú z toho, že extrémne teplo stojí za vznikom supercelárnych búrok. A práve tie sú zárodkom tornáda. Máme si teda na podobné vyčíňanie živlov zvyknúť?

Za 60 rokov stúpla teplota na Slovensku o 2,5°C

Minulý rok zozbieral think-tank OBC Transeuropa údaje o otepľovaní naprieč celou Európou. Výsledkom je interaktívna mapa, ktorá zobrazuje zmeny priemerných ročných teplôt od roku 1960. Výsledky mnohých prekvapia. Za 60 rokov stúpla priemerná ročná teplota o 2,5°C. Pri širšom pohľade na Európu zistíme, že toto otepľovanie nie je rovnomerné. Najrýchlejšie sa otepľuje práve stredná Európa, sever Nemecka či Britské ostrovy.

Hoci sa 2,5°C pri priemernej ročnej teplote nemusí zdať veľa, opak je pravdou. Práve toto oteplenie ide ruka v ruke s výkyvmi počasia, ktoré nie len že vnímame, ale aj reálne ovplyvňujú naše životy. Ide napríklad o:

• Sucho - väčšina ľudí bude nad suchom zrejme len krútiť hlavou v domnienke, že ich sa táto prírodná katastrofa netýka. Nemajú však pravdu. Sucho sa síce primárne týka poľnohospodárov, ovocinárov a záhradkárov. No tí v prípade sucha musia buď umelo zavlažovať alebo majú nižšie úrody. Jeden aj druhý stav potom prevedú do predajnej ceny potravín, čo pocíti každý jeden z nás.
• Extrémne teplo - so suchom úzko súvisí aj extrémne teplo. Hoci niekomu môžu vysoké teploty vyhovovať, opäť má tento extrém dopad na naše peňaženky. Počas dňa, kedy teplomer v tieni ukazuje 38°C a v noci neklesne pod 30°C, nie je možné bez klimatizácie v práci, doma či v aute prežiť.
• Absencia jari a jesene - stúpanie celoročnej teploty nepochybne vplýva aj na štyri ročné obdobia. Čoraz výraznejšie sú prejavy toho, kedy sa zima končí a za veľmi krátky čas sa preklopí do leta. Podobný stav je badateľný aj čoraz kratšou jeseňou, kedy “leto” trvá prakticky až do polovice októbra. Vidíme to napríklad aj v ponuke v letákoch obchodných domov, ktoré predávajú letný tovar ešte v septembri.
  Aj v tomto prípade však treba vidieť celú situáciu v širšom meradle. Jar a jeseň sú opäť mesiace dôležité pre poľnohospodárov. Pokiaľ nestihnú zasiať alebo pozbierať úrodu, opäť si svoje straty prevedú do cien potravín.
• Nadmerné prívalové zrážky - extrémne sucho a teplo často striedajú silné prívalové dažde. Tie je okrem iného možno badať aj v mestách, kde búrkové lejaky dokážu zaplaviť ulice resp. podchody čím znefunkčnia fungovanie dopravy a spôsobujú škody na majetku.
• Povodne - koncentrácia prívalových dažďov na jednom mieste a za krátke časové obdobie môže ľahko prerásť do rozvodnenia potokov a riek. Tie sa následne neraz vybrežia a spôsobujú povodne tak, ako tomu bolo počas tohto roka na rieke Hron.

Ako zvrátiť dopady klimatickej zmeny na Slovensku?

V prvom rade je potrebné prestať byť alibista a myslieť si, že sám jednotlivec alebo Slovensko ako také v boji proti klimatickým zmenám nič nezmôže. Dobrým príkladom ide napríklad Ministerstvo životného prostredia, ktoré vyčlenilo vyše 150 miliónov eur na adaptáciu krajiny na zmenu klímy.

Pod tým sa rozumie napríklad zadržiavanie vody v krajine (pre obdobie sucha). V praxi by mohlo ísť napríklad o budovanie rybníkov a prírodných mokradí, ktoré sú zdrojom vody, ale podporujú aj biodiverzitu. Ako utópia sa zdá aspoň čiastočná obnova pôvodnej riečnej krajiny, kedy rieky meandrovali a rozlievali sa do širokých nív.

Podľa klimatológa Jozefa Pecha zo Slovenského hydrometeorologického ústavu sa to “Zdá byť ako samozrejmosť, ale keď sa pozriete na súčasný stav, veľká časť vodných tokov je dnes regulovaná, voda oveľa rýchlejšie odteká z krajiny, prípadne sa odparí do atmosféry. Tento proces je potrebné spomaliť, čím krajina zvýši svoju retenčnú kapacitu veľmi podstatne.”

Z fondu obnovy by mali ísť ďalšie peniaze na obnovu rodinných domov s cieľom znížiť ich náklady na vykurovanie, ale aj chladenie. A v neposlednom rade je balík peňazí vyčlenený na dekarbonizáciu priemyslu.

Podľa Jozefa Pecha môžu pomôcť v adaptácii sa na klimatické zmeny aj samosprávy. Riešením môže byť inteligentnejší manažment zelene a vodných plôch v intraviláne, prírodné tienenie budov vegetáciou a prírodnejšou štruktúrou vidieckej krajiny.